problémov ako dozaista predpokladal. Skrátka, ani zďaleka to nebol taký "pohodový" duel ako očakávali i prešovskí fanúšikovia...
"Proti súperovi, ktorý dá od samého začiatku jasne najavo, že sa upriami len na obranu a na to, aby čo najmenej inkasoval. Trebišovčania to napokon ani pred stretnutím neskrývali," konštatoval po zápase hráč Farmakolu Tatran Radovan Pekár. "My sme sa usilovali dostať do zápasovej pohody, zahrať čo najlepšie, tiež od samého úvodu. Čím skôr zlomiť súperov odpor získaním výraznejšieho náskoku. A práve vtedy to nevychádza." Vystihli ste to presne, lebo i vaše prvé strelecké pokusy končili buď mimo brány alebo ich zmaril trebišovský gólman... "Nepísaným pravidlom v hádzanej je, že prvú šancu, či prvý strelecký pokus, je treba premeniť. Nuž a keď tá prvá nevojde, je to potom horšie, rozbeh pomalší. Dá sa to, samozrejme, preklenúť, ale zväčša chvíľu trvá. I preto sme výraznejšie odskočili Trebišovu až ku koncu zápasu." Pripúšťate v tej súvislosti i nejaké podcenenie. Pochopiteľne, nie cielené, skôr akési podvedomé? "Nič také by na ihrisku byť nemalo. Niekedy sa však podvedomiu neubránite. A treba spomenúť, že Trebišov u nás nemal čo stratiť. Mohol hrať uvoľnene. Na nich nie je vyvíjaný taký tlak ako na nás. Je to logické, lebo naše ambície sú neporovnateľne vyššie." Ak ste spomenuli psychický tlak, lebo ten ste asi mali na mysli, ten zrejme pôsobil i na vaše výkony po prestupe z Považskej Bystrice. Asi sám ste s nimi spokojný nebol, hoci kontá súperov ste náležitým počtom gólov zaťažovali... "Doteraz nepoznám, pravú príčinu toho, prečo psychika mnou tak silno lomcovala. Najbližšie k pravde budem asi keď poviem, že rozruch okolo mojej osoby v súvislosti s prestupom mi vôbec nepomohol. Každý očakával, že tu okamžite budem hviezdou, že budem akýmsi gólostrojom. Uvedomoval som si, že nad to všetko sa len a len sám musím vedieť povzniesť. Akokoľvek som sa snažil, moju výkonnosť to predsa len poznačilo. Podobnému tlaku sa niekedy ubrániť dá ľahko, inokedy ťažšie. Môj život sa návratom do Prešova zmenil za tri mesiace. Chcel som ale vrátiť. Sprvu som si na chlapcov vo Farmakole Tatran zvykal a cítim, že sa dostávam čoraz do väčšej hernej pohody. A tiež verím, že tá vrcholná sa dostaví v pravý čas." Aký vplyv na váš "prešovský rozbeh" malo opakované zranenie lakťa, ktoré ste nespomenuli? "Svojim dielom sa i ono podpísalo pod to, o čom sme hovorili. Po príchode z Považskej Bystrice som dlhší čas len trénoval a nehral zápasy. Potom zranenie, následná operácia, to uberie hráčovi na istote." Zdá sa však, že v závere súťaže vaša športová forma má stúpajúci trend. Nazdávate sa, že vyvrcholí v pravý čas. Teda v barážových dueloch s Topoľčanmi, do ktorých by sa prešovský hádzanári mali prebojovať, či v záverečných zápasoch o Slovenský pohár na palubovke haly ŠK Farmakol Tatran? "Nikdy sa nedá povedať, že na tie a tie zápasy si mužstvo, či jednotlivci načasujú stopercentnú formu. Ak sa bude zlepšovať moja i celého tímu, potom naše spoločné predstavy získajú reálnejšiu podobu."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
