iba veľmi čiastočne. Ešte v r. 1999 bola prinavrátená pôvodná úprava volebného účinkovania koalícií. Čo, nakrásne a paradoxne, napokon ani nikto nebude potrebovať, keďže sa ukazuje, že žiadna lepšia koalícia ani nebude kandidovať. A ešte, na poslanecký podnet (Ivan Šimko a spol.), vyhlásil Ústavný súd za protiústavnú diskrimináciu elektronických médií v kampani.
To bolo ale všetko. Odvtedy je táto norma, ktorá patrí medzi základné piliere politického systému, predmetom jedného z najzásadnejších sporov vnútri koalície. Mnohopočetné snahy o odstránenie ďalších nedostatkov, resp. až nezmyslov, narážajú na odpor dvoch subjektov - KDH a SMK. Pokus najposlednejší, poslanecká iniciatíva DS a LDÚ, je od piatku v parlamente medzi návrhmi zákonov na zaradenie do programu májovej schôdze.
Navzdory povinnému optimizmu predklateľov všetko ale nasvedčuje tomu, že v septembri budeme zase voliť podľa bláznivého a v podstate nedemokratického mustra spred štyroch rokov. Dôvod je notoricky obohraný - niet a zrejme ani nebude POLITICKÁ VÔĽA.
Skoro hystéria sa rozpútala uplynulý týždeň okolo "zistenia", že verdikt ústavného súdu z r. °99 o zrovnoprávnení E-médií je súkromným televíziám a rozhlasom prd platný, keďže neskôr bol prijatý Zákon o vysielaní a retransmisii, ktorý zakazuje vo všetkých médiách politickú reklamu ako takú. S jedinou výnimkou - pokiaľ "nie je upravená zvláštnym zákonom". Nuž, ten zvláštny zákon je volebný a ako-tak, tiež hlúpo, upravuje iba kampaň v médiách verejnoprávnych.
Čiže diskriminácia E-médií, ktorú ústavný súd nepripúšťa, bola novým zákonom znovunastolená a teda súčasný stav na Slovensku je zase PROTIÚSTAVNÝ. A teda všetky strany, ktoré budú hlasovať za nezaradenie návrhu DS a LDÚ do programu schôdze, resp. budú hlasovať proti novele, sa dopúšťajú vedome deštrukcie právneho štátu. Nech by sa tie strany volali hoc° aj KDH a SMK... Jednoducho nič iného sa nedá napísať o tých, ktorí podporujú nerovné podmienky politickej súťaže a nerovnosť rôznych foriem vlastníctva.
Treba pripomenúť, že tieto dva subjekty vyautovali už aj predchádzajúce pokusy vždy s rovnakým argumentom - "na novelizáciu je už neskoro", resp. "nie je zvykom meniť volebné pravidlá dvakrát v tom istom volebnom období". Nuž, na tvrdení, že je neskoro, je už dnes aj čosi pravdy (ale celkom iste nebolo pred rokom), počet repríz je ale totálne nepodstatný. Ak treba, nech sa novelizuje aj trikrát; prioritné sú totiž nie rozmary strán, ale komfort voliča. Ten dostáva raz za štyri roky možnosť ovplyvniť svoj osud a nevidieť jediný zrozumiteľný dôvod, prečo by mal strpieť pri svojom rozhodovaní horšie podmienky, ak je v moci politikov zabezpečiť im lepšie a spravodlivejšie.
Pravé pohnútky KDH a SMK sú asi iné a príliš ich nectia. To sú totiž práve tie subjekty, ktoré - spolu s HZDS - potrebujú vyššiu mobilizáciu más pred voľbami čo najmenej. Je to isteže len indícia, ktorú nám ich predstavitelia nikdy nepotvrdia, ale nástojčivo sa vnucuje: Demografická štruktúra ich elektorátu prezrádza, že čím nižšia bude celková účasť vo voľbách, tým lepší konečný výsledok môžu očakávať. Konkrétne: V SMK majú perfektne spočítané, že ak získajú ten istý počet percent (10) pri tej istej volebnej účasti (84%) ako v r. 1998, získajú opäť iba 15 poslaneckých mandátov. Keby bola ale účasť, povedzme, 70-percentná (ako teraz v Maďarsku), môžu sa tešiť pri 10-percentách na cca 20 istých mandátov...
Taktizovanie s nižšou volebnou účasťou je samo osebe legitímne a aj zrozumiteľné u strán, ktoré sa vyznačujú stabilnou základňou prívržencov. Len je trochu pikantné štyri mesiace po tom, čo sa všetci politickí lídri, vrátane Hrušovského s Bugárom, sťažovali na vylúčenie E-médií z kampane čoby hlavný dôvod nezáujmu o "regionálky". Nie je bez zaujímavosti, že najspokojnejší s výsledkami v decembrových voľbách boli SMK, KDH a HZDS...
Problém komerčných médií pritom nie je jediný. Ťažkým pochybením zostáva aj Slovensko ako jediný volebný obvod (predtým štyri - podľa starých krajov), čo si ušil Mečiar na mieru preto, lebo jediná republiková kandidátka podporuje zisky strán s dominantným lídrom. To zaiste vyhovuje i ďalšiemu subjektu so "samonosnou" vizitkou na špici - Smeru (Fico). A všetkým dokopy vyhovuje tretie znetvorenie v tomto zákone - fakticky nulitný význam preferenčných hlasov, takže volič vlastne nemá možnosť vyberať si favoritov v rámci "svojej" strany.
Volebný zákon je nekonečnou piesňou tejto koalície. Už najbližšie dni ukážu, či zostane aj piesňou nedokončenou.
Peter Schutz
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
