predstavuje chovateľské krídlo, vehementne polemizuje. Dôvodom je skreslený výklad jednotlivých paragrafov, ktoré sa už začínajú odrážať v praxi. Čo sa vlastne zmenilo a do akej pozície sa dostáva chovateľ a samotný štvornohý priateľ človeka, to nás už informovala predsedníčka Únie vzájomnej pomoci ľudí a psov (U.V.P.), Mgr. Dana Tóthová, na ktorú sa obracajú psíčkari, znepokojení medializovanými výňatkami zákona.
"Najväčšiu odozvu sme zaznamenali zo strany rodičov, ktorí reflektovali na nesprávnu informáciu, že venčiť psa smú podľa nového zákona len deti po dovŕšení 15 rokov, čo je nezmysel. Niektoré médiá tiež nesprávne uvádzali, že pokuta za nevyzbieraný trus po zvierati je od 500 do 5000 korún. Takéto informácie sú zavádzajúce, keďže mestá ešte nevydali zákonom ustanovujúce všeobecno-záväzné nariadenia, pričom samotný zákon toto neobsahuje," hovorí Dana Tóthová vysvetľujúc, že
nový zákon doslovne uvádza, že vodiť psa môže len osoba, ktorá je fyzicky a psychicky spôsobilá a schopná ho ovládať v každej situácii. Je teda na samotnom majiteľovi, aby zhodnotil, či so svojim psom dieťa na venčovisko pošle alebo nie. Výnimka platí len v prípade, ak ide o nebezpečného psa, ktorým je podľa zákona každý pes, ktorý pohrýzol, alebo poranil človeka, bez toho, aby bol sám napadnutý, alebo vyprovokovaný a ak nebol použitý v krajnej núdzi alebo nutnej obrane. Takéhoto psa môže vodiť len osoba, ktorá je plne spôsobilá na právne úkony.
Navyše i hliadky niektorých mestských častí, ktoré zabezpečujúcimi kontrolu na verejných priestranstvách, poskytujú psíčkarom nepravdivé informácie z dôvodu vlastnej neinformovanosti.
"Myšlienka kontroly je namieste, ale takýmto prístupom vznikajú len zbytočné nedorozumenia. Hliadky mestských častí od majiteľov psov v mene nového zákona totiž požadujú, aby títo držali svojich psov na vôdzkach a zabezpečili ich náhubkom. Od prvého mája musí mať na verejných priestranstvách nasadený náhubok len pes, ktorý zodpovedá definícii nebezpečného psa. Ostatné psy však náhubok, ani vôdzku mať nemusia, teda obce ich od majiteľov môžu požadovať len vo vybraných prípadoch. A to, ak vo vlastnom všeobecno-záväznom nariadení vymedzia miesta, kde je voľný pohyb psa či vstup so psom zakázaný," vysvetľuje predsedníčka U.V.P.
Spomínané miesta však musia byť viditeľne označené, pričom na realizáciu týchto opatrení majú obce pol roka od prvého dňa, kedy zákon vstupuje do platnosti.
"Ak pes znečistí prostredie výkalmi, je človek, ktorý ho vedie povinný ich odstrániť. Obec však na miestach, kde je voľný pohyb psa povolený, umiestni špeciálne kontajnery, ktoré musia byť viditeľne označené," pokračuje Dana Tóthová.
Spomínané finančné pokuty od 500 do 5 000 korún sa teda neukladajú za porušenie tejto povinnosti z uvedeného zákona, ale v prípade presne vymedzených priestupkov. Ide napríklad o prípady ak sa ten, kto psa vedie nepreukáže evidenčnou známkou totožnosti psa, nerešpektuje zákaz vstupu so psom, neprihlási psa do evidencie, nezabráni mu, aby útočil či neohlási, že jeho pes pohrýzol človeka a iné.
"Samotný zákon je dobrý a postihuje hlavne nezodpovedných majiteľov, tých, ktorí nepovažujú za nutné psa prihlásiť a tých, ktorí si zaobstarávajú zvieratá, ktoré nedokážu vychovať, čím sa stávajú nebezpečnými. Dáva i veľkú právomoc obciam, ktoré však tiež musia spĺňať určité podmienky, ako je spomenuté označovanie priestranstva, či špeciálne kontajnery, čo sa u nás doteraz vyskytovalo len sporadicky. Kým teda zákon vstúpi do platnosti, bolo by bolo vhodné, aby jednotlivé mestské časti informovali na viditeľných miestach chovateľov o podmienkach terajších platných nariadení. Ináč bude stále dochádzať k nedorozumeniam," dokončila Dana Tóthová.
Pozn. red. - Pre viacero chýbajúcich údajov a legislatívnych nedostatkov sa prezident Rudolf Schuster rozhodol zákon, ktorým sa upravujú povinnosti držania psov vrátiť do parlamentu, pričom legislatívny odbor KP SR navrhol vyše 15 zmien a posunutie účinnosti legislatívy na 1. júla.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
