živly sa po roku zase vyhemžili. Oslavovali prácu. Na Slovensku i v celej Európe sa prevaľovali po uliciach, opíjali, bojovali a tancovali presne tí, ktorí z práce iných žijú.
No nie je to milé? V rozpore medzi vzťahom k práci a jej oslavou spočíva najhlbšia irónia prvomájových zrazov. Normálny človek prácu neoslavuje; je to proti zdravému rozumu. Na ľudskom údele, že si na živobytie treba poctivo zarobiť, niet nič povznášajúceho ani zábavného. Iba pre tých, ktorí nepracujú, je práca dôvod na oslavu a námet na filozofovanie.
Koncom 19. storočia (a ešte čosi potom), keď tradícia vznikala, filozofovať azda aj bolo o čom. A možno bolo aj za čo manifestovať. Osemhodinový pracovný čas, kvôli ktorému to všetko v Chicagu začalo, je však dávno realitou. Povedzme, že pred storočím mohol 1. máj stelesňovať - pre niekoho - istý humanitný symbol. Časy sa však dávno pomenili; dnes by sa lepšie hodil Deň sociálnych dávok alebo Deň štátneho zaopatrenia. Pútavo by o tom vedeli porozprávať napríklad podnikatelia, ktorí najímajú do roboty Ukrajincov - pri 20-percentnej nezamestnanosti...
Milovníci purpurovej majú fakt čo velebiť. Len keby si svoj hlúpy sviatok nazvali pravým menom. Vykorisťovaní sú totiž tvorcovia hodnôt, ktorí musia podvádzať na odvodoch a daniach, aby sami neskončili na ulici. Tí nemajú čas poflakovať sa po námestiach a počúvať tárajov. Kto by vyprodukoval zdroje na trináste a štrnáste platy, gastrolístky a tisíc iných blbostí? A ešte aj na mzdy tých, ktorých nie je možné, z vôle absurdných zákonov, ani prepustiť? A vtip najväčší: Kto by zaplaltil ničnerobenie sviatkujúcich na 1. mája?? A ďalších dvanásť dní pracovného pokoja??
Hoci sa od New Yorku po Tokio mobilizuje v tento deň všelijaká ľavicová odnož, na Slovensku je to "sviatok" rýdzo boľševický. Nielen čo sa týka účinkujúcich; boľševický je aj odkaz tohto dňa. Spomeňme najhrubšie komunistické násilie - práca čoby zákonná povinnosť. Ak je 1. máj pre normálneho človeka vôbec hoden zamyslenie, tak jedine v zmysle, že žijeme veru v krajine, kde sa ešte pred trinástimi rokmi za nepracovanie ("príživníctvo") trestalo odňatím slobody. Aj to je dôvod, prečo si zaslúžia povšimnutie politici, ktorí si včerajšok vyložili ako vhodný na štart volebnej kampane. Ľavica nikdy netrpela núdzou o vznešené ideály, len realizácia sa vždy akosi zopsula. Bojme sa nápadov ľudí, ktorí na 1.mája zaplavujú slovenské ulice...
Dobre si ich všimnime a pripomeňme ešte jednu deformáciu totalitných čias - štát ako jediný zamestnávateľ. No nie je zaujímavé, že práve v tom okruhu politikov, ktorí včera krúžili po mítingoch, nachádzame temer všetkých, čo brojili proti privatizácii? Je to len náhoda, alebo sa ozval hlas krvi? Ako u Migaša, ktorý presne na 1.mája (1996), na podobnom happeningu, vyriekol zo suda svoju životnú vetu o špajze, z ktorej bude treba vytiahnuť a oprášiť Marxa...
Čosi - a nie málo - bolo počuť aj včera. Z takého, napr. Saktora, až mravce po tele behali. Nie je 1.máj vo svojej najhlbšej podstate inicializáciou extrémizmu? A teda zrelý na zrušenie ako štátneho sviatku? Isteže, každý má právo v demokracii slobodne šíriť názory a nikoho v tom nie je možné obmedzovať (práve sloboda extrémnych názorov je mierou skutočnej slobody). Prečo má ale na toto štát organizovať príležitosť? Prečo musia tvorcovia hodnôt financovať deň voľna, ktorý sa využíva na roznecovanie triednej nenávisti a výzvy, ako zakrútiť kapitalizmu (kapitalistom) krkom?
Neverte tým, ktorí hovoria, že boľševici si sviatok 1.mája iba privlastnili. Mítingujú a nostalgizujú postkomunisti, a je úplne jedno, že sú rozpŕchnutí už po rôznych stranách. Videli sme ich opäť naživo - SDĽ, SDA, SDSS, SOP, KSS, HZDS, SNS, odbory. V Humennom KSS a HZDS spoločne - dobrá partia. Dychovky, kolotoče, guláše, marmelády, čerešne, lži a nevýslovná tuposť. To je celá inovácia proti minulosti.
Samozrejme, skončili povinné sprievody, dementné heslá a tribúny obložené papalášmi. Tešme sa, ale opatrne. Aj v slobodných pomeroch totiž naďalej pretrváva účel, ktorý uctievanie 1.mája napĺňalo za totality: Klamať ľudí a zabezpečiť klamárom nezaslúžené výhody. V minulosti sa snažili o udržanie svojej vlády, teraz im ide o znovuzískanie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
