príchodiacich borovičkou, stálo sa v rade na banány ako kedysi a v teplom bufete sa podával volebný guláš. Na stenách sa vynímali atribúty niekdajšej socialistickej vlasti, na privítanie hrala famózna cimbálovka súboru Železiar.
Autorovi myšlienky a organizátorovi podujatia Tiborovi Apovi Egrymu sa dokonca podarilo zhromaždiť vlajky všetkých členských štátov RVHP. "Odvtedy ako máme kapitalizmus, zvyknem oslavovať 1. máj prácou. Vlastne aj pred tým som vždy hral diskotéky na majálesoch Technickej univerzity na počesť Krompašskej päťdesiatky. To boli pochody, keď sa v noci išlo a ráno prišlo s odretými nohami. Za odmenu účastníci hrdo pochodovali v prvom rade prvomájového sprievodu," prezradil Apa Egry, ktorý má už slušnú zbierku relikvií minulého obdobia. Najviac si cení vlajku s logom KSČ. "Je to starožitnosť. Musí mať najmenej štyridsať rokov," dodáva.
Nostalgia zachvátila aj hlavné hviezdy večera, Janka Lehotského a Vaša Patejdla. Hneď pri vchode ich zvodné pionierky prinútili vypiť si kalíšok Borovičky. Odolal iba Janko Lehotský, pre radosť fotografov však zapózoval aspoň s pohárikom. "Ako spevák som našťastie pochodovať nemusel. Ale ako študentov konzervatória nás vyhnali do sprievodu. Skontrolovali prezenčnú listinu a potom ešte každý jeden druhého či sme tam. Išlo o krutú povinnosť. Ale niektorí tam chodili celkom radi. Bolo to tým, že na druhej strane Dunaja v Petržalke bola obrovská májová veselica a to bola tá príjemnejšia stránka. Takže to najlepšie prišlo potom, keď sme si odpochodovali povinnú časť a skontrolovali našu prítomnosť," zaspomínal si Janko Lehotský.
Vašo Patejdl ako študent VŠMU má na prvý máj tiež kopu veselých zážitkov. No zažil aj jeden obzvlášť veľmi nepríjemný. "V marci 81. roku sa mi narodil syn. Mal chudáčik problémy, takže ho dlho držali v pôrodnici. Domov sme ho dostali až týždeň pred prvým májom. Každú noc chudák preplakal, aj tú pred prvým májom. Vôbec sme nespali a ráno sme zistili, že má vybehnutú kýlu. Ja som navyše mal hrať v ten deň v Banskej Bystrici s Elánom na oslavách. Bežali sme hneď ráno so synom na Kramáre do nemocnice. Dostať sa tam bol najväčší problém, všetky hlavné ťahy boli uzavreté, lebo sa manifestovalo. Bol som z toho zúfalý. Nakoniec sa mi tam podarilo dostať, šli sme z Rače, cez všelijaké vinohrady. Syna hneď zobrali na operáciu. Bolo to vážne. Našťastie, dnes je z neho dospelý 21-ročný chlap. A viete, že som vtedy urobil svoj životný rekord. Stihol som totiž prísť za hodinu a pol bez diaľnice do Banskej Bystrice. O štvrť na dve som už stál som na pódiu s Elánom a hral som," povedal Vašo Patejdl.
Nostalgický prvý máj v GeS-ku sa oslavoval už po tretí raz. A zrejme nie naposledy, svedčila o tom zábava, ktorá utíchla až nad ránom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
