regionálna politika, poľnohospodárstvo a dane. Akoby ten Verheugen prišiel do Bratislavy po dlhodobom pobyte v Zemplíne.
V prípade regionálnej politike vlády, napríklad v súvislosti s podporou okresov s najvyššou nezamestnanosťou, trafil klinec po hlavičke. Hoci komisár pre prístupový proces mal nesporne pre diskusiu s prezidentom iné dôvody a iné argumenty, nič to nemení na veci, že regionálna politika je slabinou aj tejto vlády. Treba zdôrazniť "aj tejto", aby si tie pred ňou nemysleli, že boli lepšie.
Do okresu Michalovce príde na tento rok až neuveriteľných 6,4 milióna korún na 17 projektov predložených malými a strednými podnikateľmi. Do okresu Trebišov 8,3 milióna korún na sedem projektov, v ostatných je to ešte menej. Suma summarum pre všetky zaostalé regióny na Slovensku (čo je väčšia časť stredného a celé východné Slovensko) vyčlenila vláda na tento rok 90 miliónov korún. Na budúci rok nebude ani toľko, pretože program podpory končí. Podľa informácií z ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja bude síce nejaký iný, orientovaný predovšetkým na získavanie peňazí z podporných fondov EU, ale konkrétne ešte nikto nič nevie. Nakoniec, nech sa stará nová vláda, no nie?
Jej "túžobníci" už obchádzajú košiare a snažia sa zistiť, akú pamäť majú ovečky a či vôbec nejakú majú. Všetci opäť rozdávajú sľuby, veď z rečí sa daň neplatí. (Čo pri našom daňovom systéme je počudovaniahodné. ) Jedni s gerberou v ruke oslovujú ženy na uliciach, lebo čo keby si na toho džentlemena z Bratislavy, čo práve zistil, že Michalovce sú ešte na Slovensku, spomenula niektorá pri volebnej urne? Druhí spoza stola sľubujú hory-doly a modré z neba k tomu, vraj napravia všetky krivdy, tunelárom a zlodejom klepnú po prstoch a bisťu, bude ako nebolo. A naši skvelí "kormidelníci" guľajú očami a zaprisahávajú nás, že keď im opäť nedáme svoj hlas, môžeme sa rozlúčiť s Európskou úniou. Vraj do Európy sa nedostaneme. Len neviem kedy nás z nej vykázali a presunuli do Ázie. V Európe sme, ide len o to, alebo predovšetkým o to, či sa dostaneme do jej "demokratického klubu", medzi krajiny a ľudí, ktorí vyznávajú hodnoty civilizovaného sveta a ktoré tento svet tvoria a formujú.
Keby to všetko nebolo také vážne, človek by sa nad odštartovaným pechorením politikov zasmial. Lenže na smiech máme málo dôvodov. Problém je totiž v tom, že pri voľbách sa asi opäť budeme rozhodovať pre menšie zlo. Došľaka, po koľký raz už?
Možno, že Gunter Verheugen mal povedať, že najproblematickejšou kapitolou nášho prístupového procesu sme my sami. Nevieme si totiž vládnuť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
