chemickú zmes potašu a antimónu. Potom škrtol drievkom o kamennú podlahu, aby sa zbavil hrudky, ktorá sa utvorila na jeho konci. Z ničoho nič vyšľahol plameň. Walker túto zaujímavosť každému ukazoval, ale patentovať si ju nenechal.
Videl ju aj Samuel Jones a ihneď začal pracovať na komerčom využití tejto novinky. A tak už rok po tejto udalosti sa predávali prvé zápalky. Ich hlavičky sa skladali zo zmesi chlorečnanu draselného, sírniku antimónového, gumy a škrobu. Boli balené po sto kusoch v jednej škatuľke (pôvodne kartónovej, neskôr z tenkých drevených dýh) a volali sa Lucifers. Ich užívanie bolo také jednoduché, že nielen definitívne vytlačili kresadlo, ale prispeli aj k rozšíreniu fajčenia. Ale bol tu problém: zápalky veľmi zapáchali a pri zapálení "vyrábali" malý ohňostroj. Z týchto dôvodov musela byť škatuľka označená varovaním, že zápalky škodia zdraviu.
A tak v roku 1830 francúzsky chemik Charles Sauria zmenil chemické zloženie zápalky: objavil sa tam biely fosfor. Pach sa síce odstránil, ale akosi sa pozabudlo, že práve biely fosfor je smrteľne jedovatý. V jednej krabičke ho bolo na usmrtenie človeka dostatočné množstvo. Mnohí mali problémy so zdravím a samovrahovia ich však využívali v hojnom počte.
Bezpečnostné zápalky vynašiel Švéd Johan Lundström v roku 1855. Rozhoreli sa iba škrtnutím o zvláštny povrch, pretože jedna chemikália, potrebná ku vznieteniu, bola obsiahnutá v hlavičke zápalky a druhá v škrtátku. Bezpečnostné zápalky sa začali vyrábať ešte v tom istom roku vo Švédsku aj v Anglicku.
Balenie v podobe malej knižôčky teda akejsi kartónovej platničky pridržujúcej rad zápaliek, vymyslel Američan Joshua Pusey v roku 1892 a po prvý raz sa takýto druh objavil na trhu v roku 1896.
Dnešné zápalky sú tvorené tenkými drievkami (smrekové, osikové, topoľové) alebo kartónovými (recyklovateľné) tyčinkami napustenými parafínom a opatrené tzv. hlavičkou zo zmesi okysličovadla, pojív a plnív. Zapaľujú sa škrtnutím hlavičky o stenu škatuľky, natrenú zmesou červeného (nejedovatého) fosforu, mletého skla, plnív a lepidla.
Autor: iká
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.