Najväčší tur na svete
História bizóna je ukážkovým príkladom toho, ako človek ničí prírodu. Ohromné stáda bizónov spásali trávu a hnojili americkú prériu, pravidelne putovali v západnej časti Severnej Ameriky od riek Mississippi a Misouri až po Skalisté hory v Kanade. Prechádzali po pravidelných trasách na jar z juhu na sever a na jeseň sa vracali. V jednotlivých stádach boli až státisíce zvierat, najväčšie stádo zaoberalo výmeru širokú 40 km a dlhú 80 km. Početnosť populácie bizónov sa odhadovala na 70 miliónov kusov.
Bizóny žili v rovnováhe s krajinou, nemali nebezpečných nepriateľov, len kojoty občas uchmatli zatúlané teľce alebo usmrtili staré a choré jedince. Indiáni ich svojimi lukmi nemohli ohroziť, zato sami existenčne na bizónoch záviseli. Bizóny boli hlavným zdrojom ich obživy. Squaw, indiánske ženy, z bizónieho mäsa pripravovali povestný pemmikan. Mäso z uloveného zvieraťa najprv rozrezali na dlhé remienky a usušili na slnku. Keď mäso stvrdlo, nazbierali plody americkej črenchy a rozotreli ich na kašu. Potom vyschnuté mäso roztĺkli na prach a premiesili s čremchovou kašou. Vzniklo tuhé cesto, ktoré napchali do úzkych kožených vriec, kde stuhlo na pevnú hmotu. Pemmikan uchovávali na dlhý čas ako zásobu. Kožu z bizónov používali Indiáni na stavbu svojich "tipi" (stanov), zhotovovali z nej obleky, remene, lasá. Z rohov a kopýt robili domáce náčinie atď.
Indiánska idyla trvala do roku 1871, kedy bola stavaná veľká pacifická železnica, ktorá pretína Severnú Ameriku od Tichého oceánu k Atlantickému. Trať rozdelila hlavné stáda bizónov na severnú a južnú časť a umožnila kolonizáciu vnútrozemia. Začali sa neuveriteľné jatky. Lovecké výpravy, pri ktorých sa preslávil v tých časoch legendárny zabijak Buffalo Bill, masovo vraždili bizóny, aby zabezpečili potravu pre staviteľov železnice a vojsko. Často zo zabitého zvieraťa vyrezali iba jazyk, považovaný za pochúťku. Bieli prisťahovalci chceli z kolonizovaného územia vypudiť Indiánov, preto organizovali veľké vojenské výpravy na likvidáciu bizónov, od ktorých závisela existencia červenokožcov. Cestovné kancelárie zasa organizovali lovecké výlety, pri ktorých sa "športovci" pretekali v počte zastrelených zvierat. Bežnou zábavou cestujúcich bolo z okien vlaku strieľať bizóny. Takéto bezuzdné masakrovanie spôsobilo v krátkom čase takmer úplné vyhubenie bizóna. V roku 1900 sa zachovalo len 541 zvierat, ktoré sa zachránili v rezerváciách. Dnes sa populácia bizóna dostatočne zväčšila, takže druh nie je viac existenčne ohrozený.
Bizón je najväčší tur, blízky príbuzný európskeho zubra. Od zubra sa vzhľadom odlišuje kratšími nohami, zato má dlhšiu srsť na hlave, krku a predných končatinách. Býky dosahujú hmotnosť 1200-1350 kg. Brezivosť kráv trvá vyše 9 mesiacov, spravidla sa uliahne len jedno mláďa a toto ostáva pri matke tri roky, kým samo pohlavne nedospeje. Dožiť sa môžu 20 rokov.
Bizóna často vystavujú v zoologických záhradách, kde sa aj rozmnožuje. Môže sa krížiť so zubrom, potomstvo je väčšie, než rodičia. Tento jav sa nazýva heteróza a vyskytuje sa i pri iných živočíchoch a rastlinách, čo zvyknú využívať šľachtitelia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
