uvítacie ceremónie a maniere návštevníkov však už skoro splývajú. Niežeby sa zmazalo všetko do detailov - napr. oblizovanie sa po letištných plochách sa ešte neobnovilo. Ale ak to takto pôjde ďalej...
Stelesnením tohto "deja vu" je komisár pre rozširovanie Günter Verheugen. S ním je to už skoro ako s Brežnevom - čím nenávidenejší, tým obletovanejší. Výnimkou sú, isteže, domáci politici pri moci, ktorí s vďakou kupujú komisárove sympatie, keďže ten ich predáva ako sympatie Bruselu a celej únie. Zvlášť sa páči, že tento konvertovaný socialista (v 80-tych rokoch Verheugen zbehol z liberálnej FDP k SPD) nepoužíva servítky a vie vždy presne povedať, kto by kde mal vládnuť. Veľké "pozdvižení" vyrobil napríklad aj u susedov, keď Čechov odhováral od Klausa...
Günter Verheugen, ktorý nás prišiel pozrieť už po štvrtýkrát, je vôbec najkontroverznejšia postava z Bruselu. To je správny výraz, pretože na strane druhej sa mu nedajú odpárať tri roky práce a aj nemalé zásluhy na procese rozširovania únie.
V súlade s profilom menovaného mala aj terajšia Verheugenova vizita dva rozmery: Predvolebný a pracovný. Pokiaľ ide o ten prvý, komisár si nedal ani tú námahu, aby účel misie nejako maskoval. Denný konzument správ si musel pripadať ako v rozprávke, keď Verheugen pochválil vládu za riešenie rómskej problematiky a boj s korupciou. Tieto dve oblasti vyznievajú totiž ako veľmi problematické ešte aj v jesennej hodnotiacej správe tej EK, ktorej je Verheugen členom.
Isteže sa veci nemajú tak katastroficky, ako vychádzajú z mediálneho mlyna, či nedajbože z Ficových či Mečiarových rečí. Najmä čo sa týka korupcie, úsilie sa vláde uprieť nedá. Výsledky - zatiaľ - vidieť pomenej (včerajšia mimoriadna tlačovka Mikloša na veci veľa nemení). Udeľovať ocenenie zvlášť za korupciu a Rómov je preto obyčajná propaganda.
Vôbec najlepšie sa Verheugen cíti v role vysielača "politických signálov". Jeho výrok, že "s Mečiarom sa stretol raz v živote a neteší sa na opakovanie", je taká horibilná neokrôchanosť, akú by si žiadny politik nemal dovoliť. Nota bene úradník; nezabúdajme, že komisár EK nie je volený zástupca európskeho ľudu, iba menovaný (hoci veľmi vysoký) referent.
Nejde o Mečiara, nech by šlo o kohokoľvek, jeden eurobyrokrat nemôže kádrovať vkus voličov a takto ich ponižovať. To môže analytik, či komentátor, alebo Dežo v krčme. Jednotka arogancie = 1 Verheugen. Niet priamejšej cesty, ako zlikvidovať údajne už 70-percentnú podporu vstupu SR do únie, ako takáto demonštrácia nadradenosti a veľmocensky vztýčeného prsta. Pozrime si len nálady, ktoré sa šíria medzi občanmi samotnej únie. Napríklad Francúzska...
Preto tam vyrástol Le Pen. A tak sa aj dvíha vlna, na ktorej sa potom na Slovensku zvezie trebárs Fico. Ten sa vytasil, tesne pred príchodom Verheugena, s veľkou kritikou našich vyjednávačov, ktorých obvinil z podkladania sa požiadavkám Bruselu. Prejavil pritom značnú dávku indispozície, keďže táral z brucha, až sa zore červenali. Ten volič, ktorého nemiestne "oslovil" Verheugen, však o kapitolách a rokovaniach nevie o nič viac ako Fico (prečo by aj mal - má iné starosti). A tak si ľahko vyskladá svoju mozaiku: No jasné, že "iba prikyvujú a podpisujú" (Fico), veď chcú mať opäť moc, chcú byť zvolení, preto tak visia na tom eurokomisárovi, ktorý nás tu chodí komandovať, a preto im tak ustupujú. A tak ďalej - predajú Slovensko za misu šošovice... Ide pritom o obraz naprosto falošný - hoci nikto netvrdí, že Figeľ a kolektív sú majstri sveta.
Pracovná časť Verheugenovej návštevy ukázala, že realita je úplne inde. Napríklad neporozumenie nad kapitolou Hospodárska súťaž: Slovensko nechce upustiť od daňových prázdnin pre niektoré zahraničné subjekty (napr. US Steel). EK to však pokladá za neprípustnú štátnu pomoc. A keďže má v tejto kauze aj plnú pravdu, keby sme iba "podpisovali", nebola by vhodnejšia príležitosť na potvrdenie Ficovej teórie. Zatiaľ sa tak ale nedeje, o zvýhodnenie zopár subjektov sa s EÚ hádame ako o život.
Jediné varovanie, na ktoré mal Verheugen na Slovensku nespochybniteľný nárok a ktoré aj vyslovil, je to, že EK nepočuje rada avíza o znovuotváraní jednotlivých kapitol po voľbách. Adresoval ho Róbertovi Ficovi, ale patrí ušiam viacerým. Na ostatné je najrozumnejšie zabudnúť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
