Ibrahim Rugova.
Podľa kosovskoalbánskeho lídra belehradské úrady v provincii uplatňovali politiku cieleného prenasledovania a utláčania albánskej populácie.
"Belehrad chcel Kosovo zničiť násilím a vojnou," vyhlásil Rugova, ktorý v 90. rokoch viedol proti Belehradu kampaň nenásilného odporu a v rokoch 1994 a 1998 bol zvolený za neoficiálneho prezidenta Kosova.
Rugova zdôraznil, že jeho strana - Demokratický zväz Kosova (LDK) sa od svojho vzniku v roku 1989 snažila pre Kosovo pokojným a demokratickým spôsobom získať štatút na úrovni iných republík bývalej Juhoslávie, čo Miloševičovi oznámil na belehradskom stretnutí v máji 1998, na ktorom sa zúčastnili aj iní kosovskoalbánski lídri. Miloševič však na túto myšlienku nepristúpil a hovoril len o nevyhnutnosti boja proti teroristom v Kosove, dodal Rugova.
Podľa Rugovu kosovskí Albánci boli svojich práv zbavení už v roku 1989, keď srbský parlament zrušil autonómiu Kosova z roku 1974. "Po zrušení autonómie Kosova a nastolení srbskej vlády bolo zrušených niekoľko inštitúcií a Kosovo začala kontrolovať polícia," povedal Rugova, ktorého parlament provincie - spravovanej OSN od júna 1999 - za prezidenta zvolil v marci tohto roka.
Miloševič, ktorý čelí žalobám vzneseným v súvislosti s konfliktami v Kosove, Chorvátsku a Bosne, počas Rugovovej výpovede niekoľkokrát potláčal zívanie.
Podľa kosovskej žaloby je Miloševič zodpovedný za zabitie viac ako 900 kosovských Albáncov a vyhnanie asi 800 000 ďalších počas násilného zásahu srbskej polície a juhoslovanskej armády v čase eskalujúcej kosovskej krízy. Kríza vyvrcholila náletmi NATO proti Juhoslávii, ktoré trvali od konca marca do polovice júna 1999.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
