to už liezlo poriadne na nervy. Cez pracovné dni pravidelne každé ráno o 6.00 hod. budíček a príprava na raňajky. Niekedy sme sa ani poriadne nestihli obliecť a už služba kričala nástup na raňajky. Inokedy sme na raňajky čakali do pol ôsmej. Stravovali sme sa spoločne v jedálni. Dva oddiely - 120 ľudí naraz. Na raňajky sme dostávali vždy to isté. Rovnako to bolo s obedami a večerami."
Vlastimil upresnil, že napríklad každý pondelok dostávali na raňajky pohár čaju, malú štvrtinku chleba a jednu zmrzlinovú naberačku škvarkovej pomazánky.
"Obedy sme mávali od 11.15 hod. do 12.15 hod. Na obed sme dostali krúpovú polievku, varené zemiaky a jaternicovú kašu. Medzi 18.00 hod. a 19.00 hod. bola večera. Tradične pohár čaju a cestoviny s tvarohom. V jedálni bol vyložený jedálny lístok na týždeň. Názvy jedál by prilákali možno aj turistov zo zahraničia, ale o kvalite či kvantite sa hovoriť nedalo. Niektoré jedlá sa ani nedali zjesť. Po raňajkách, ak sme nepracovali, sme sa väčšinou nudili, hrali karty, alebo pozerali televízor v spoločenskej miestnosti. Každý deň medzi 9.00 hod. a 10.00 hod. sme mali spoločné jednohodinové vychádzky na dvore areálu väznice. Kto mal zdravotné problémy, mohol navštíviť lekára či zubára. Pred obedom sa vydávali balíky a popoludní pošta. V pracovnom čase cez týždeň do 15.00 hod. sme mali zakázané ležať na posteliach. Lôžko a skrinka s osobnými vecami museli byť upravené podľa vzoru. Voľnejší čas bol po pracovnej dobe až do večierky, ktorá bola cez týždeň o 22.00 hod. a cez voľné dni o 22.30 hod. Budíček počas voľných dní bol o 6.30 hod. Televíziu sme mohli sledovať cez týždeň do 22.00 hod. a cez voľné dni najviac do 24.00 hod."
Pri téme hygiena sa Vlastimil trocha rozhorčil: "My, ktorí sme nepracovali, sme mali sprchovanie pravidelne v utorok a piatok. Jednu hodinu pod tromi sprchami 60 ľudí. Spravidla sme sa sprchovali desiati, teda jedna celá izba. To ma dokázalo poriadne rozčúliť, lebo niekedy som sa ani nestihol namydliť a už nás zo spŕch vyháňali. Každý utorok sa konala výmena osobného a posteľného prádla. V base boli najhoršie víkendy. Vtedy bola hrozná nuda. V bufetoch pre odsúdených sme mali možnosť dva razy do mesiaca nakúpiť si potraviny, hygienu či fajčivo v hodnote 500 korún. Sortiment nebol skoro žiaden a o cenách ani nehovorím. Kupovať potraviny, či mäsové výrobky bolo zbytočné, lebo sme nemali nijakú chladničku a v letných mesiacoch sa všetko veľmi rýchlo pokazilo. Ľudia vonku majú často skreslené informácie o živote odsúdených na Slovensku. V base sa snáď môže mať dobre len ten, kto nemá nikoho a nič vonku. Ľudia nadávajú, aké sú vysoké náklady na jedného odsúdeného, ale nevedia to, že v nákladoch sú mzdy personálu a prevádzka väznice. Dostal som na mesiac sociálne vreckové 60 korún, jedno mydlo a toaletný papier. Za 36 korún denne mi dali jesť. Tak aké teda náklady?"
A čo by zmenil na výkone trestu?
"Všetko. V prvom rade by som zrušil celý ten režim. Mám si vykonávať trest a nie byť trýznený psychicky. Kto berie podporu v nezamestnanosti, či sociálne dávky odsúdených? Prečo nedovolia odsúdeným civilný odev ako to je v iných vyspelých krajinách? Štát by ušetril obrovské milióny."
Na záver pridal svoj postreh: "V base by mal pracovať personál, ktorý dokáže psychicky podporiť odsúdeného. V Šaci je kvalitný, ale je zopár jedincov, ktorí doslova provokujú odsúdených. Tak ich nútia ku konfliktom, ktoré potom riešia disciplinárnymi trestami. Prepáčte, ale viac vám už nič nepoviem."
Autor: hol
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
