1987.
"Nazdárek Joži,
píšem ti, lebo sa musím vyventilovať. Boli sme včera na oslave - neviem jak vy v Prahe, ale my tu musíme povinne nastúpiť. Štyri hodiny sme jak teľce stáli v tom sparne, aby sme potom nadšene kričali 'Nech žije KSČ'. Tušil som, že budem otrávený, chcel som ísť k lekárovi, ale Ďuri ma presvedčil, že si odskočíme na pivko. Spišské párky a priteplalý Šariš mi trochu zlepšili náladu, najmä Ďuri sa párkov už dva týždne nevedel dočkať. Hodili sme aj dva rumíky, no a s pivkom v tom teple nám udreli do hlavy a revali sme jak blázni. Jedna z profesoriek si nás potom zapísala, vraj javíme známky opilosti. No a, povedal jej Ďuri, vari nemáme osemnásť? Kukala naňho jak sprostá, je to taká angažovaná tepša, zalúžila by si, aby ju niekto na straníckom aktíve fajne pototo.
Boli sme potom samozrejme na Aničke, Feri oryhal celý stôl a mňa museli odniesť do potoka. Zasral som si tie nové rifle, čo mi sestra prepašovala z Maďarska, no mater ma zabije. Sa vyserem na školu, aby som furt dokola počúval, že ma živý. Potom musím jak fasbinder chodiť na nákupy, keď si zmyslí, no a ona si vždy zmyslí, keď sú najväčšie rady, alebo ma posiela za nejakými známymi, jak minule po tielka a slipy, no skoro som umrel od hanby.
Starý sa teraz zapísal do poradovníka na favorit, lebo si vyrátal, že kým dôjde naňho rada, tak stará škodovka zhnije. Mohol by ju požičať na ten výlet, ale mater hundre, že začne skúškové a nemám sa flákať. Lenže skúška z Medzinárodného robotníckeho hnutia, no uznaj, pri treťom zjazde KSČ som odpadol. Ale mám pre tú nešťastnicu pripravený bonmot o Bernsteinovi, ktorý vykleštil z Lenina jeho revolučnú dušu a keď toto začuje, bude to v suchu. (Pri slove vykleštil ti odporúčam ruský prízvuk - keď to hovorila na seminári, skoro som sa pošťal od smiechu). Ozaj, komunisti sa zobudili, dorazili k nám na školu prvé počítače. Zatiaľ ich zhromaždili v jednej miestnosti a keď budeme dobrí, tak nám ich ukážu, alebo tam povodia exkurzie z gymnázií.
Každopádne, či mi auto dajú alebo nie, tú ochlastačku na melfiho chate si nenechám ujsť. Zavolaj, kedy prídeš, mám pre teba nové platne, jeden kamoš ich doniesol z NSR (teda nie on ale jeden jeho známy a teraz na tom ryžuje)."
Prešlo iba 15 rokov, ale mne sa pri čítaní starého listu zdá, akoby ich prešlo sto. A ten list som si vymyslel, len aby sa nezabudlo, že povinné boli nielen prvé máje.
Autor: Peter B. DOKTOR
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
