geologickou stavbou. Na rozdiel od prevažne žulových Vysokých Tatier budujú Belianske Tatry tzv. obalové série - teda druhohorné usadené horniny, prevažne vápence, dolomity a bridlice. Obe pohoria oddeľuje Kopské sedlo (1 750 m).
Ani ľadovcová činnosť nebola v Belianskych Tatrách taká výrazná ako u západného suseda. Hlavný hrebeň nie je až taký rozorvaný, má síce bralnatý reliéf, nie však s takou výškovou diferenciáciou ako vo Vysokých Tatrách, zato veľmi zaujímavým, rôznorodým. Hrebeň začína Skalnými vrátami (1 620 m) a pokračuje severozápadným smerom cez Bujačí vrch (1 947 m), Košiare (2 012 m), Predné Jatky (1 950 m), Zadné Jatky (2 020 m), Hlúpy (2 061 m), Široké sedlo (1 825 m), Ždiarsku vidlu (2 142 m), Havran (2 151 m), Nový (1 999 m) na Muráň (1 890 m). Dĺžka hrebeňa je 14 km, nemá výraznejšie rázsochy, ani výrazné, dlhé ľadovcové doliny. Oproti Vysokým Tatrám tu absentujú plesá.
Najväčší význam majú Belianske Tatry z hľadiska pestrosti flóry. Tá sa viaže na vápence a dolomity a je raritnou nielen v rámci Slovenska, ale aj celej Európy. Rastie tu podstatne viac druhov ako vo Vysokých Tatrách a prevažná väčšina je chránená. Práve v Belianskych Tatrách sú najbohatšie lokality symbolu Tatier - plesnivca alpínskeho. Bohatá je aj fauna územia, od vzácnych druhov bezstavovcov až po veľké šelmy a kamzíky.
Geologická stavba územia umožnila vznik vzácneho vysokohorského krasu - škrapy, závrty najmä na Predných Jatkách. Najznámejším krasovým fenoménom pohoria je sprístupnená Belianska jaskyňa (1 752 m dlhá - tej sme sa v našej rubrike už venovali podrobnejšie). Okrem nej sú v Belianskych Tatrách aj ďalšie jaskyne - Muránska (200 m), Spodná (33 m), Vrchná (100 m), Kamzíčia, Jaskyňa v Škaredom žľabe (100 m), Ľadová pivnica (50 m). Z priepastí je najvýznamnejšia Tristárska v masíve Havrana, s 201 metrami hĺbky jedna z nahlbších priepastí Slovenska. Okrem toho ponúkajú Belianske Tatry aj niektoré vzácne povrchové javy - pôdne girlandy na Bujačom vrchu a Predných Jatkách, či vzácne pôdne kopčeky - tufury v okolí Kopského sedla.
Do roku 1978 bol hrebeň populárnych "Belánok" prístupný po červenej značke, pre nadmernú návštevnosť a devastáciu vzácneho prírodného prostredia, najmä vysokohorskej flóry, bol však tento chodník zrušený a dnes je toto územie pod prísnou ochranou - Národná prírodná rezervácia Belianske Tatry má rozlohu 5 408 hektárov a spadá pod územie Tatranského národného parku.
BEDEKER
Prístup: Hlavným hrebeňom Belianskych Tatier nevedie značený chodník, prístup do tohoto pohoria však ponúkajú dva značené dlhšie chodníky.
Prvý štartuje zo Ždiaru (896 m - zelená značka) a vedie ku ústiu Monkovej doliny (1 h), odtiaľ po náučnom chodníku, otvoreného od 15. júna do 30. októbra. Ten vedie na hlavný hrebeň, do Širokého sedla (1 825 m) a Kopského sedla (1 750 m, 4 h). Odtiaľ je možnosť návratu do Tatranskej Kotliny (2:30 h, modrá značka) alebo Tatranskej Javoriny (3 h, modrá a zelená značka). Prístup na náučný chodník je spoplatnený.
Druhým chodníkom je prechod zo severnej strany pohoria, z Tatranskej Jaovriny (1 000 m) na južnú. Vedie po modrej značke cez Javorovú dolinu (0:30 h), dolinu Zadné Meďodoly do Kopského sedla (1 750 m, 3 h), Predné Kopské sedlo (1 780 m) ku Veľkému Bielemu plesu (3:30 h), kde sa napája na zelenú značku. Po nej pokračuje okolo chaty Plesnivec (4:45 h), Dolinou Siedmich prameňov ku Šumivému prameňu (5:35 h) až do Tatranskej Kotliny (760 m, 6 h).
Zaujímavá je aj prehliadka Belianskej jaskyne, ktorá je prístupná z Tatranskej Kotliny za 20 minút po žltej značke.
Zaujímavosti okolia: Javorová dolina, Jahňací štít (2 230 m), Veľká Svišťovka (2 038 m), Dolina Kežmarskej Bielej Vody, Dolina Zeleného plesa, hrebeň Spišskej Magury, jazerá v okolí Osturne a Jezerska.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
