Určite každý z vás, milí čitatelia, počul o hromadných manifestáciách ,ktoré sú dôsledkom prvého kola volieb na prezidenta vo Francúzsku. Tak prečo
Redakcia SME
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
sa učiť na vlastných chybách? Ponúkame vám reakciu študenta košickej Technickej univerzity Laurenta Dalmasa pochádzajúceho z tejto liberálnej krajiny na prekvapujúce dianie v jej politickom živote.
Dokazuje šok, spôsobený postupom J. M.Le Pena (74), starého lídra Národného frontu,do druhého kola volieb vo Francúzsku, že v krajine Veľkej buržoáznej revolúcie z roku 1789 prestala fungovať demokracia?
Nie, ak berieme do úvahy celkom výnimočnú účasť až šestnástich kandidátov o post prezidenta v prvom kole (oproti deviatim kandidátom z roku 1995), čo je rekord! Nárast počtu uchádzačov by svedčil skôr o tom, že politický dialóg sa vo Francúzsku rozšíril na celú plochu politickej šachovnice.Veľká možnosť voľby však "rozložila" hlasy voličov, ktorí v tejto situácii nemali chuť voliť tzv. klasických kandidátov (J.Chiraca z RPR za pravicu, L.Jospina zo Socialistickej strany za ľavicu), čoho výsledkom bol bezprecedentne vysoký počet hlasov pre Národný front (17,2 %).
Pod úspešnosť Národného frontu sa podpísala predovšetkým 28%-ná neúčasť na prezidentských voľbách, ktorá je od roku 1965 rekordná. Nič však nenasvedčuje tomu, že by bol Le Pen získal menej hlasov, keby voliči neboli "trucovali", pričom nie je vylúčené ani to, že by sa bol dokonca umiestnil pred lídrom socialistov a úradujúcim ministerským predsedom L.Jospinom. Národný front totižto ťažil aj z predvolebnej kampane, ktorá sa už dva roky nesie v znamení rovnakej témy bezpečnosti v krajine. A práve čoraz aktuálnejšia otázka bezpečnosti, na ktorú najmä po 11.tom septembri upozorňovali bez výnimky všetky média, je už plných 25 rokov nosnou témou tejto strany. Jej "starý" a problematiku veľmi zjednodušujúci program pripisuje vinu za tento stav nielen cudzincom, ale aj francúzskym občanom inej národnosti, predovšetkým z Afriky.
Ak bolo medzi nehlasujúcimi 28-mi% veľa mladých,skôr preto, že si neuvedomili vážnosť situácie.Ešte vždy je však čas pátrať po príčinách úspechu extrémnej pravice a klásť si otázku, prečo sa štát- a je úplne jedno, či ide o štát s dlhoročnými demokratickými tradíciami, alebo o štát, ktorý sa o demokraciu usiluje len niekoľko rokov jedného dňa môže ocitnúť v situácii, keď významná časť populácie, a to i mladej odovzdá svoje hlasy tým, ktorí predstavujú doslova popretie demokracie.
Od mládeže v každej krajine treba preto očakávať ani nie tak politickú angažovanosť, ale skôr záujem o vážne problémy spoločnosti, ktorú spolutvorí. Práve mladí ľudia musia strážiť hodnoty predstavujúce základy demokracie : spravodlivosť, ale najmä toleranciu a rešpektovanie iných. Pripomeňme si heslo revolúcie z roku 1789: sloboda, rovnosť, bratstvo. Iba dialógom a šírením myšlienok s týmito hodnotami všade vôkol nás, sa môžu zmeniť názory, rozšíriť sa po krajine ako aj po svete.
