síce menej priestoru a pozornosti, ale nie sú o nič menej podstatné pre ďalší rozvoj Slovenskej republiky, najmä po našom vstupe do EÚ. Jednou z nich je školstvo.
Prvý krok k akceptácii slovenského stredného a vysokého školstva aj v tzv. krajinách EÚ urobili predčasom predstavitelia nemeckého ministerstva školstva. Podpísali dohodu so slovenskou stranou o vzájomnom uznávaní maturitných skúšok a vysokoškolských titulov a hodností.
Druhou krajinou, s ktorou bolo podpísané "Memorandum o uznávaní kvalifikácie v oblasti školstva" je Rakúsko. Dohoda bola podpísaná medzi rezortnými ministrami 25. apríla vo Viedni. Na základe tejto dohody dôjde k úplnému uznaniu maturitnej skúšky, ako aj štátnej skúšky zo slovenskej vysokej školy v Rakúsku. V prípade záujmu bude slovenským študentom umožnené zvyšovať si svoju odbornosť na rakúskej vysokej škole a to na základe predloženia maturitného vysvedčenia zo Slovenskej republiky. Samozrejme, že na základe dvojstrannej dohody, takúto možnosť budú mať aj absolventi rakúskych stredných škôl. Podmienkou je len splnenie špecifických pravidiel, ktoré sú typické pre štúdium v tom ktorom štáte. Okrem znalosti vyučovacieho jazyka to bude pre študentov slovenských stredných škôl potreba vykonania doplňujúcich skúšok k slovenskej maturitnej skúške. Ale ak bude mať záujem u nás študovať rakúsky študent, bude sa musieť podrobiť klasickej prijímacej skúške podľa zvoleného študijného odboru.
Na základe tejto dvojstrannej dohody by sa slovenské a rakúske maturitné vysvedčenia, ako aj vysokoškolské diplomy, mali stať rovnocennými. Otázkou však zostáva, či táto dohoda bude znamenať pre "slovač" zásadnú zmenu oproti súčasnej situácii. O masovejší príjem absolventov slovenských stredných škôl veľký záujem pravdepodobne na trhu práce v Rakúsku nebude. Veď aký štát by bez postranných úmyslov uprednostnil v práci cudzinca pred svojím občanom? Cudzinec je zvyčajne prijatý v druhej krajine len za predpokladu výrazne horších či už platových, alebo iných podmienok, ktoré často krát veľmi rád prijme. Rakúsko má určite dostatok stredoškolsky vzdelaných občanov, a tak realita umiestnenia sa Slováka na rakúskom pracovnom trhu je diskutabilná.
O opaku však môžeme hovoriť v prípade vysokoškolských absolventov, ktorí sú pre každú krajinu veľmi atraktívnou skupinou cudzincov. Najmä, ak sú to "hotoví" pracovníci, do ktorých prijímajúca krajina nemusela nič investovať. Slangovo sa tomu hovorí "únik mozgov". Študent vyštuduje za štátne peniaze na slovenskej univerzite a svojej domovine sa odmení odchodom do druhej krajiny. A práve tento nielen slovenský problém sa stáva námetom na diskusie a polemiky o spolufinancovaní vysokoškolského štúdia aj zo strany študenta. Pretože práve tu sú veľké straty národného hospodárstva. Lepší variant nastáva, ak sa "vysokoškolák" vráti na Slovensko bohatší o nové poznatky a skúsenosti, ktoré môže uplatniť aj doma. To je však menej časté.
Výhodnosť bilaterálnej zmluvy však možno vidieť v možnosti študovania na niektorej z rakúskych univerzít. Ale to bolo možné, i keď v trochu obmedzenejšej miere, aj v minulosti. Stačilo len jedno: ovládanie jazyka, zloženie prijímacích skúšok (niekedy sa ani nekonajú) a hlavne dostatok finančných prostriedkov.
Odhodlanosť študovať, alebo zamestnať sa v Rakúsku sme zmapovali v mini ankete. Opýtali sme sa: "Ak by ste dostali možnosť študovať, či pracovať v Rakúsku využili by ste ju?"
Marek/20/ - "Zatiaľ neviem. Nerozmýšľal som o odchode z republiky a do Rakúska už vôbec nie. Ale je to určite pozitívna informácia - to s tou akceptáciou maturity a vysokoškolského diplomu. Domnievam sa, že množstvo mladých to asi aj využije."
Ela/19/ -"To, že budú uznávať naše tituly ešte nič neznamená. Výhodu to môže mať akurát tak pre absolventov stredných škôl, ktorý by radi študovali na rakúskej vysokej škole a pre pár vysokokvalifikovaných odborníkov. Ale v prípade prvých to bolo možné aj bez medzištátnej dohody, veď keď splníš jazykové podmienky a urobíš prijímačky, nie je problém. A v prípade tých odborníkov je to podobné. Raz si doktor, alebo profesor a basta."
Martin /21/- "Prečo nie? Čo sa týka práce, určite by som to využil. So štúdiom je to už horšie. Neviem tak dobre nemecky a navyše, kto by mi to zaplatil? Nie, študovať asi nie. Som rád, že zvládam aspoň slovenskú vysokú školu. A keď budem mať šťastie, tak ju aj do dvoch rokov skončím. Načo by som začínal odznova v Rakúsku? Tým nechcem povedať, že takáto zmluva o študovaní v Rakúsku nemá význam, ale pre mňa je to nereálne."
Andrea /22/ - "Po skončení "výšky", prečo nie? Aspoň by som nabrala trochu skúseností a zdokonalila sa v jazyku. Hlavne zdokonalila! Študujem nemčinu, odbor prekladateľstvo, takže takáto možnosť oficiálneho zamestnania by sa mi hodila. Bola som pár krát v Nemecku počas prázdnin zarobiť si, a bola som spokojná. Prečo nevyskúšať aj Rakúsko? Navyše zamestnať sa tu na Slovensku po skončení školy je aj tak problém. Určite by som tú možnosť pracovať prijala."
Autor: Peter Wolský
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
