zariadenia. Jeho úlohou by malo byť stanovenie pravidiel hry. Pravidiel hry vo vzťahu učiteľ- žiak, respektíve učiteľ rodič. Ide však vždy o pravidlá, alebo iba o alibizmus pedagógov?
Náš mini prieskum, v ktorom sme na vzorke piatich ŠP z rôznych popradských základných škôl a jedného ŠP zo strednej školy skúmali ich kvalitu odhalil, že nie vždy to tak býva.
Vysoké percento ŠP základných škôl sa obmedzuje iba na zákazy a príkazy, na to, čo žiak môže a čo nie. Tie sú mimochodom rozmiestnené na rôznych miestach ako tabuľky aj po školách a obmedzujú nielen žiakov, ale aj samotných rodičov. Rodičia a deti nemôžu vojsť do vestibulu, majú zákaz vstupovať do objektu školy cez vyučovanie. V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že asi jedinú svetlú výnimku tvoril ŠP alternatívnych tried ZŠ Komenského.
"Väčšina poriadkov naozaj upravuje vzťah školy ako inštitúcie a žiakov. Je však potrebné povedať, že deti sú v chápaní týchto vzťahov, pokiaľ ide o hierarchiu nižšie ako učitelia, alebo zástupcovia školy. Reštriktívne opatrenia akoby vytvárali predobraz toho, že deti budú v škole zlé. Je dobré, ak sú v ŠP zakotvené nielen práva a povinnosti žiaka, ale aj napríklad odmeny pre tých, ktorí si vzorne plnia svoje povinnosti," mieni klinická psychologička Sylvia Kubaňová.
Z niektorých poriadkov jasne vyplýva, že žiak nie je pre učiteľa partnerom. Ostáva iba objektom sankcií, alebo objektom nátlaku a usmernení. Tie nezaručujú to, že si dieťa utvorí k škole a pedagógom kladný vzťah. Skôr naopak. Psychologička tvrdí, že niektoré body v poriadkoch by sa hodili viac pre armádu, ako pre krehkú a citlivú detskú dušu. Ide hlavne o ustanovenia v ktorých škola presne vytyčuje žiakovi čas, kedy sa v rámci svojho voľna nesmie zdržiavať bez dozoru na ulici.
"Neviem si predstaviť, akoby do tohto procesu škola vstupovala. Aké opatrenie by urobila, aby dieťa ochránila? Interpretácia by však mohla byť aj taká, že škole záleží na tom, čo ich žiak robí a kde sa nachádza mimo vyučovania. Opäť sa však pýtam. Ak aby došlo k porušeniu takéhoto bodu, aký trest by nasledoval?" podotýka S. Kubaňová.
Podľa našich informácií na niektorých školách už došlo v rámci dodatkov k ŠP k názorovým stretom. Živo sa diskutovalo najmä na ZŠ Komenského, kde sú v rámci jednej školy dva vyučovacie smery. Hovorilo sa o tom, či si žiaci základnej školy môžu farbiť vlasy, lakovať nechty a chodiť výstredne oblečení. "Alternatíva" hovorí prečo nie, "klasika" je zásadne proti. Zaujímal nás možný postih dieťaťa, ktoré príde do školy s odfarbenou šticou, riaditeľka školy podotkla, že by celú vec prediskutovala s rodičmi. Čo urobí škola v prípade, že rodič trvá na farbe vlasov svojho dieťaťa? "Nič," jednoducho konštatovala direktorka.
Podľa slov psychologičky niektoré nariadenia ŠP balansujú na hranici právneho postihu. Príkladom je nasledovný bod ŠP jednej základnej školy: Ak nebude zistený vinník v triede, zaplatí poškodenú vec celá trieda. "Je to forma alibizmu zodpovedných. Niečo sa stane a vina sa kolektívne rozdelí. Tým trpia vzťahy medzi spolužiakmi. Menej reštrikcií znamená viac priestoru pre deti diferencovať vzťahy v pozitívnom i negatívnom smere a to nielen medzi sebou, ale aj k pedagógom," konštatuje odborníčka.
Jedným z dôležitých signálov najmä smerom k rodičom, je forma a štylistika, ŠP. Keď ho ťažko pochopia rodičia, deti mu nebudú rozumieť už vôbec. A čomu nerozumieme, to len veľmi ťažko dodržiavame.
Odborníci sa domnievajú, že by si rodičia predtým, než sa rozhodnú umiestniť svojho potomka do tej, či onej školy, prečítať a to veľmi pozorne ŠP. Ten istým spôsobom nasvedčuje tomu, v akom duchu škola svojich "zverencov" vychováva. "Každý by si mal vybrať to podstatné. Rodič nesie zodpovednosť za to, v akom duchu bude jeho dieťa vzdelávané," dodala na záver S. Kubáňová.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
