majetok pri živelných pohromách, najmä povodniach. Aké je jeho miesto v Armáde SR?
- Už jeho názov naznačuje, že ide o zásahy na území v povodí rieky Tisa, ktorá preteká všetkými zainteresovanými štátmi. Aj keď sa táto rieka územia našej republiky dotyká len na krátkom, sedem kilometrov dlhom úseku, sme pevnou súčasťou projektu. Pred niekoľkými dňami sa konala plánovacia konferencia na území Ukrajiny, na ktorej sme upresnili detaily pre veliteľsko - štábne cvičenie. Dotiahli sme na nej aj detaily, ktoré boli nad rámec medzinárodnej zmluvy, ktorú ratifikovali ministri obrany jednotlivých štátov. Podpísali sme vzájomné technické dohody pre jej realizáciu. Týmto bol prípravný proces prakticky ukončený.
Problém financií hrozí na každom kroku. Má na naplnenie potrieb spomínaného projektu Armáda SR dosť peňazí?
- Projekt TISA v čase jeho prípravy a ustanovenia nestojí ani korunu. Nestojí ani korunu dovtedy, kým sa nič mimoriadne nestane. O peniazoch to bude vtedy, keď bude treba pomôcť niektorej z partnerských krajín alebo v prípade naplnenia podmienok, ktoré sú obsiahnuté v zmluve. Tá totiž obsahuje klauzulu, podľa ktorej všetky náklady na činnosť armád hradí ten štát, ktorý požiadal o pomoc. My v takom prípade potrebujeme len pohonné hmoty na cestu do miesta určenia. Sociálne, proviantové a iné náklady hradí pozývajúca strana.
Uvažuje projekt TISA so spoluprácou so štátnou správou a samosprávou partnerských krajín?
- V prvom rade musím povedať, že projekt TISA nie je projektom armády. Je projektom štátnym. Najprv teda zasahujú iní a nie vojaci. My prichádzame na rad vtedy, keď sú už všetky iné možnosti vyčerpané, v prípade vážneho ohrozenia majetku a životov ľudí. Nasadenie armády má presne stanovené a vymedzené hranice. Nie je to len vec vojakov, ale najprv štátu. Z toho dôvodu sa na našich cvičeniach zúčastňujú aj predstavitelia štátnej správy, Civilnej ochrany a ďalší, ktorí sú zapojení do systému.
Pre potreby projektu TISA je predurčený aj michalovský ženijný prápor. Aké je jeho konkrétne miesto v tomto systéme?
- Jeho miesto je presne vymedzené, čo vyplýva aj z toho, že prápor je medzi prvými, ktoré budú v Armáde SR plne profesionalizované. Musím podotknúť, že nielen po stránke naplnenia stavov a techniky, ale aj kvality ľudí, vrátane ich štandardného jazykového vybavenia. Po ňom príde na rad trebišovský mechanizovaný prápor a tankový prápor. Nakoniec to bude michalovský mechanizovaný prápor. Tempo napĺňania týchto zámerov vo veľkej miere závisí od objemu financií, ktoré bude mať armáda k dispozícii. Záujem o profesionálnu službu v armáde viacnásobne prevyšuje požadované počty, ale v budúcnosti v prvom rade pôjde o ich kvalitu.
Profesionalizácia Armády SR má teda širšie súvislosti a ovplyvňuje nielen život v armáde, ale aj mimo nej. V čom vidíte najväčšie úskalia jej priebehu?
- Prvým a najväčším problémom v tomto procese je personálny marketing. Podľa pôvodných zámerov, centrom personálneho marketingu mali byť vyššie územné celky (VÚC). To však fyzicky ešte nefunguje. Praktický proces profesionalizácie armády prebieha v súčasnosti medzi veliteľom útvaru a uchádzačom o profesionálnu službu v armáde, čo nie je správne. Ukazuje sa, že tento spôsob výberu ľudí negarantuje vždy kvalitu vybraných jednotlivcov. Potom sa stáva, že v krízových situáciách takíto vojaci nezvládnu nároky, ktoré sa na nich kladú. Najviac zlyháva psychologický faktor. Podobné situácie vedú k mimoriadnym udalostiam, ktoré často majú vážne následky.
V akom časovom horizonte môžeme očakávať, že Slovensko bude mať plne profesionálnu armádu?
- Som presvedčený, a dám za to ruku do ohňa, že ak Národná rada SR schváli tento mesiac zákon o obrane, zákon o ozbrojených silách a ďalšie právne normy, ktoré sme predložili na prerokovanie, Armáda SR bude plne profesionálna v roku 2006.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
