o ekonomickej situácii. Všimnime si pozoruhodnú vec: V Maďarsku pred chvíľou, či teraz v ČR, boli (sú) koalícia s opozíciou tiež v nezmieriteľnom konflikte. Tak ďaleko ale nedošli, aby jeden daný stav ekonomiky interpretovali úplne rozdielne.
Názory vládnych garantov hospodárskej politiky a opozície (často aj mediálnej kritiky) sa na Slovensku extrémne rozišli. Až tak, že jeden, kto sa ekonomikou neživí, si musí pripadať ako čistý dement. Ak totiž držíte v ruke obrázok a niekto vám prisahá, že je na ňom Eiffelova veža, a druhý, že družstevná maštaľ, tak sa najprv musíte pýtať, či vás náhodou ktosi nemá za idiota. Najhoršie na veci môže byť, že prestanete veriť vlastným očiam...
Premiér a vicepremiér hovoria, že "verejné financie sú absolútne pod kontrolou, rozpočet sa vyvíja dobre a schodok drží vláda na uzde" (Dzurinda). Mikloš síce isté problémy priznáva, jeho hlavný odkaz ale znie, že "táto vláda odovzdá hospodárstvo v zásadne lepšom stave, než v akom ho preberala od bývalej exekutívy". Na opačnom brehu Vojtech Tkáč prorokuje "horšiu ekonomickú krízu, aká bola začiatkom tridsiatych rokov". Róbert Fico rovno tvrdí, že "vláda pácha ekonomickú vlastizradu" a monsieur Saktor vidí, že "Slovenskom sa valí chudoba, zúfalstvo a beznádej". Blízko nich stojí aj "expert" ANO Ľubomír Lintner, podľa ktorého bude pri odovzdávke vlády "stav verejných financií horší ako v r. 1994 a 1998". A tak ďalej, do aleluja.
Niekde medzi (ale nie uprostred!) týmito polohami osciluje zopár analytikov. Ich problém ale je, že o čo viac priestoru v médiách dostávajú, o to menej sa počúvajú. S istou rezervou treba pristupovať aj k tomu, čo povie Marián Jusko. Guvernéri centrálnych bánk sa totiž vždy vyjadrujú s určitým zámerom, keďže ich slová majú signálny význam pre subjekty na trhu. Ukázalo sa to aj teraz, keď po zvýšení úrokovej sadzby koruna posilnila, na čo prišiel Juskov pesimistický komentár, a Sk padla späť. Niet pochýb, že Juskovým cieľom nebolo hovoriť pravdu, ale oslabiť korunu. Čo, samozrejme, neznamená, že jeho skepsa nad vývojom zahraničného obchodu nemá žiadny vzťah k realite. Má - ibaže prognóza bola účelová.
Zásadné v tejto kauze je jedno - prestať počúvať politikov. Obsahy, ktoré komunikujú, sa vzťahujú už temer výlučne k voľbám, a vôbec nie, alebo iba veľmi voľne, k realite.
Situácia je - povedzme - dosť vážna. Reálne hrozí vysoké prekročenie toho deficitu verejných financií, ktorý už bol v rozpočte plánovaný ako najkrajnejší (37 mld.). A ak sa priepastný schodok skombinuje s narastajúcim deficitom obchodnej bilancie, znehodnotenie meny nás neminie. A Mikloš sám pripúšťa, že vo vláde nie je vôľa šetriť. Stále však platí, že na ďalšie zhoršovanie ukazovateľov má vláda možnosť operatívne reagovať. Pričom pri politickom hodnotení toho, či sa k zásahu odhodlá, je principiálny fakt, že SDKÚ, SMK a KDH držia väčšinu "žetónov". Navyše, zvýšením úrokovej sadzby NBS už vládu "kopla", čo isteže k odvráteniu rizík nestačí (Jusko), ale nedalo sa prepočuť.
Od vážnej krízy sme skrátka ďaleko, tá vzdialenosť sa ale môže skracovať veľmi rýchlo. Sám Jusko uznáva, že existuje bezproblémová možnosť krytia deficitu, čo však vníma aj ako hrozbu. A tu sme pri zásadnom rozdiele oproti októbru 1998; vtedy Sk devalvovala práve preto, lebo tlaky na menu sa už nedali udržať, hoci NBS intervenovala na trhu temer miliardou USD. Dnes je situácia neporovnateľná - schodok platobnej bilancie je možné pohodlne financovať a úroky sú oproti Mečiarovej ére polovičné či tretinové. Ako sa ukázalo počas druhej Klausovej vlády v ČR, kde bola situácia tej našej terajšej dosť podobná, spoliehať sa na špekulatívny kapitál je veľmi zradné. Ale zatiaľ iba zradné, nič viac.
Fico, Kozlík a kolektív skrátka vykrikujú o tri oktávy vyššie, než by sa patrilo. Iróniou osudu je, že nemalú zásluhu na tom nesie aj súčasná garnitúra. Totiž: Hoci na sklonku vlády HZDS bola ekonomika na tom nepomerne horšie, ešte ani vtedy to nebola čistá katastrofa, ako hlásali Mikloš a spol. Dôkaz: Miernou devalváciou (10%) v októbri °98 sa hladina natoľko ustálila, že "stačilo", aby nová vláda svoj balíček opatrení odkladala až po máj °99.
"Stačilo" je v úvodzovkách preto, lebo osobne Mikloš odhadol straty zo zdržania na 18 mld. Sk. A tu je pointa - mesačne sú to tri miliardy a denne 100 miliónov. Dnes sú tieto hodnoty možno iné, princíp ale zostáva rovnaký - neochota vlády škrtať výdavky je okrádaním daňových poplatníkov.
