presťahovali iba niekoľko desiatok metrov od zbúraniska. Útočiskom sa im stal lesný porast medzi Floriánskou a Fialkovou ulicou.
Rozkvitnuté listnaté stromy ich tam dokonale maskujú, pod nimi však na úrovni obyvateľov rovníkovej Afriky prežívalo asi 50 ľudí. Polovicu z nich tvoria deti a nechýbajú ani čerství novorodenci. Martin Turták sa narodil len pred týždňom, z toho dva dni už prežil na zemi spolu s ďalšími štyrmi súrodencami. Otec Július Turták (50) nevie, čo bude robiť. "Dva dni je teplo, preto môžeme byť vonku, ale keď začne padať dážď, neviem, kde pôjdeme. Malý Martin už začal pokašliavať. Spolu s družkou dostávame od štátu peniaze, dokázali by sme platiť nájom, ale kto nám dá byt..." Rodina Turtákovcov prežila celý deň postávaním, či posedávaním okolo porastu. Zo zbúraných chatrčí si stačili zobrať paplóny, to je ich celý majetok. "Keď začne padať dážď, skryjeme ich do jednej pukliny, my sa tam však nezmestíme, tak sme na zemi." hovorí J. Turták. Odkiaľ berú vodu, pýtame sa. "Hydrant zastavili, preto sme boli na pošte, tam nám nejakú dali. Umývať sa nemôžeme, iba ju pijeme, teraz ani deti nemôžu chodiť do školy." A ako prišiel o byt? "Býval som v dome na Ungárovej, no keď otec zomrel, o byt sme prišli..."
Povyše v zbúraných domoch nad porastom býva rodina Gejzu Gažika, ktorá je na tom podstatne lepšie ako Turtákovci. Zabezpečila si niekoľko sololitov, staré dvere zrejme zo zbúraniska a včera ich zabodli do hnojiska, kde sa rozhodli bývať. "Tu sme mali trvalé bydlisko, kým nám dom nevyhorel, potom sme šli na Ungárovú, ale odtiaľ nás vyhnali, preto sme išli do osady. Hnoj tu je preto, lebo susedia tu vyhadzujú odpadky. Je to hrozné, neviem, čo bude ďalej. My tu nedokážeme bývať, v noci po nás lozia 'patkane'. Bojíme sa, že našim deťom vyžerú oči," ukazuje družka Gejzu Gažika Ružena Šmatarová na kočiar, odkiaľ trčí nôžka spiaceho dieťaťa.
Obyvatelia sa rovnako sťažujú na zatvorenie hydrantu. "Bez jedla by sa dalo nejako vyžiť, ale keď nie je voda, tak to je zlé. Zavreli hydrant, preto ju musíme chodiť žobrať po bytovkách. No ľudia nám vodu len tak nedajú, za 20-litrovú bandasku pýtajú dvesto korún."
Zdá sa, že likvidáciou osady mesto ukázalo, že sa nebude nečinne prizerať na nelegálne vyrastajúce osady a ukázalo ďalším potencionálnym čiernym stavbárom, čo s nimi bude. Na jednej strane je to dobré, avšak problém rómskych bezdomovcov to nevyriešilo. Aj keď ide o ľudí, ktorí prišli poväčšine nezodpovedne o svoje byty, či domy, sú to ľudia, ktorí nemôžu v srdci Európy ukladať svoje deti na zem a vodu na prežitie kupovať za drahé peniaze.
Avšak to, že si za svoj osud môžu sami, dokazuje aj stanovisko mesta, v ktorom sa uvádza, "mesto Košice písomne upozornilo neoprávnene bývajúcich občanov, aby opustili lokalitu v tzv. asanačnom pásme. Deň pred odstránením skládky prevzalo 25 rodín výzvu, aby chatrče opustili. To, že výzve porozumeli, potvrdili svojimi podpismi. Pre osoby, ktoré majú trvalé bydlisko, bol pristavený autobus. Ten ich odviezol na miesto pobytu, ktoré mali uvedené v občianskom preukaze..."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
