debatovať so skupinkou chlapíkov. Téma bola jasná - práve skončený dôležitý duel so šťastným záverom pre tigrov - a onedlho boli známi aj aktéri tejto skupinky.

"Na zápas sa prišli pozrieť moji príbuzní - otec, dvaja bratia a bratranec," netajil 27-ročný urastený stopér. Na "inšpekčnú cestu" za rodákom z Abrahámoviec v bardejovskom okrese sa teda prišlo pozrieť mužské osadenstvo Novotných - Tomáš má mimo dvoch bratov i dve sestry. Hráč 1. FC trefne poznamenal, že príchod mladšieho brata Petra aspoň jemu osobne signalizoval, že v tomto zápase musia Košice vyhrať. "Do Košíc mal prísť minule, ale stál som pre červenú kartu, tak prišiel až teraz. Nebál som sa, že nevyhráme, lebo doteraz, na ktorý môj zápas prišiel, vždy sme zvíťazili. Pamätám si, že keď sme prišli so Sencom do Vranova, alebo sme hrali inde na východe, stále sme vyhrali. Prináša nám šťastie. Vyšlo to aj teraz. Do poslednej chvíle som veril, že vyhráme," priznal s úsmevom futbalista, ktorý v žiackej kategórii hral v Prešove, po príchode na strednú školu do Košíc, pôsobil štyri roky v košickom doraste, potom sa vrátil do Bardejova, akurát, keď postúpil do II. ligy. Hneď na to išiel na vojenčinu do treťoligovej Dubovej, kde zostal i rok po vojenčine. Keď postúpil Senec do II. ligy, dostal ponuku z KOBY. "Za tých šesť rokov v Senci som odišiel na trištvrte roka do Slovana, lenže tam bolo veľmi ťažké sa presadiť pri reprezentačnej obrane: Varga, Timko, Soboňa. Rozhodol som sa vrátiť do Senca. Keby sa nám podarilo zachrániť ligu v Košiciach, rád by som zostal. Liga je liga a ja som po šiestich rokoch v Senci potreboval zmenu."

V obrane ste spoľahlivo dirigovali spoluhráčov, neinkasovali ste, takže spokojnosť?

"Samozrejme. Hlavné vec, že my sme ten jeden gól strelili a vyhrali sme."

Víťazstvo by bolo najlepšie potvrdiť. Príde teraz úspešnejšia séria?

"Všetci pevne veríme, že to tak bude, že sa to otočí a na rad príde séria, že neprehráme. To by nám veľmi pomohlo."

Spomínali ste, že do posledných chvíľ ste verili vo víťazstvo. Po góle však hostia nebezpečne hrýzli.

"Už to muselo prísť, že sa na nás usmialo šťastie. Veď aj my ho raz musíme mať. Konečne sme nedostali gól v závere polčasu, či stretnutia, ako sa nám to stávalo pred tým."

Ale tŕpli ste pri Porázikových šanciach.

"Určite. Hlavne na záver tam mal veľkú príležitosť. Konečne však pri nás stálo šťastie a vyhrali sme."

Po prvý raz v tomto roku sa hralo v takej horúčave. Ako to vyzeralo na ihrisku?

"Nemám rád takéto teplo, napokon bolo to na mne i vidieť. Na konci mi už dochádzali sily. Radšej mám vlhkejšie počasie."

Už ste sa udomácnili na poste libera v 1. FC?

"Myslím si, že áno. Ešte stále tam síce nie sme najideálnejšie zohratí, lebo v obrane sa hráči menia, raz je tam Školník, potom Semanco, ale myslím si, že zo zápasu na zápas je to stále lepšie a lepšie."

Je potrebné veľa kričať na spoluhráčov pred vami?

"Kedy ako, ale musím pokričať. Tréner mi hovorí, že by som mal ešte viac na nich kričať. Určite, že čím človek lepšie podiriguje hráčov pred sebou, o to ľahšie sa mu hrá vzadu."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.