(Federacion Internacional de Futsal), Španiel Antonio Alberca Garcia(na snímke vpravo). "Môžem vysloviť len a len spokojnosť s organizáciou celého podujatia, bolo pripravené na úrovni, tá bola dobrá od začiatku podujatia a pokračovala počas celého turnaja. Naozaj sme spokojní, chcel by som v tejto súvislosti poďakovať organizátorom, domácemu Izolexu. Tí sa svojej úlohy zhostili naozaj vynikajúco. Vôbec, Slovensko, Košice demonštrovali, že takéto podujatie vedia zvládnuť, že boli dobre pripravení na takúto súťaž. Budeme naň stále radi spomínať, na Slovensko, krásnu krajinu, malú krajinu, kde sme však stretli ľudí s veľkými, otvorenými srdcami," ukázal Španiel, že je skutočným diplomatom, ktorému krasorečníctvo nie je cudzie.

Skúsili sme preto aj z opačnej strany. Spokojnosť je spokojnosť, má však Antonio Alberca Garcia ku niečomu výhrady? "Vážne môžeme povedať, že všetko bolo v poriadku. Iste, chybičky by sa mohli nájsť, ale tie nájdete všade a aj na oveľa väčších podujatiach, v oveľa väčších, vyspelejších krajinách. Tu však bolo naozaj všetko stopercentne pripravené, môžeme len vysloviť naše uznanie. Vnímali sme všetko pozorne, od starostlivosti o jednotlivých účastníkov, podmienky, v akých sa hralo...," dodáva Alberca. Na ilustráciu, ako sme sa dozvedeli, členovia delegácie FIFUSA osobne prešli ubytovacie miesta, v ktorých boli ubytovaní Rusi, Česi, Bielorusi, Taliani i Španieli.

Aj keď Antonio Alberca Garcia chválil Slovensko, nebola to jeho prvá návšteva u nás. "Raz som už na Slovensku bol, bolo to na európskom šampionáte v Považskej Bystrici v roku 1998. Je však pravdou, že v Košiciach som bol prvýkrát až teraz. Ale, aby som nezabudol, vašu krajinu som navštívil pred rokmi, ešte v ére starého Československa, bol som tu pri príležitosti založenia československej federácie, ktorá zastrešovala futsal."

Prezident FC Izolex Košice Richard Havrilla novinárom opísal anabázu, ktorú musel absolvovať, aby dosiahol svoj cieľ pridelenie práva zorganizovať turnaj PEM. To, čo pre uskutočnenie jedného zo snov slovenskej sálovky musel vynaložiť, vie on i jeho okolie. Antonio Alberca Garcia zas vie, či nad kandidatúrou Košíc museli v centrále FIFUSA dlho váhať. Aký bol vlastne jeho prvý dojem z toho, keď sa dozvedel o snahe R. Havrillu, Izolexu a Košíc stať sa domovským miestom 11. ročníka PEM? "Nemyslím, že sme váhali, alebo sme mali nejaké pochybnosti. Absolútne nie. A neboli sme ani nejako prekvapení. Vychádzali sme z našich skúseností z ME, ktoré boli na Slovensku, a pri ktorých, ako som už spomínal, som bol i osobne. Tam sme sa mali možnosť presvedčiť o starostlivosti Slovákov, o tom, že vedia podobné podujatia zorganizovať na patričnej úrovni. Takže, keď sa ozvali Košice, Izolex, povedali sme O.K., pretože sme vedeli, že tu bude odvedená výborná práca. Navyše, viete, aj u nás (myslené v FIFUSA pozn. red.) sú rôzne krajiny, s rôznym prístupom, s rôznou disciplínou (cca o pol hodiny mal Alberca razantnú výmenu názorov s vedením českej sálovky pozn. red.), ale pri Slovensku, jeho reprezentácii, kluboch, hráčoch sme v tomto smere nikdy nemali žiadne problémy."

Keď sme sa prezidenta FIFUSA pýtali na to, či si z Košíc či Slovenska odnáša nejaký suvenír, dočkali sme sa záporného pokrútenia hlavou. "Viete, neviem, čo je také typické pre Slovensko, napríklad, ako je pre Českú republiku typický český krištál.." Ako sme sa neskôr dozvedeli, Alberca a jeho ekipa ho zháňali i po Košiciach. Domáci sprievodcovia Španielov obchodu ľudovej tvorby, južanov však slovenské kroje nezaujali. Nuž, hádam im to nemajme za zlé, veď kto z nás si už kúpil kroj v zahraničí? Bez ohľadu na to, či je typickým "Ale videli sme tu zaujímavé miesta, i v Košiciach, ale i mimo nich, trebárs, pár kilometrov, tak dvadsať, od Košíc úchvatnú , krásnu jaskyňu." Ku jaskyni, išlo o Jasovskú jaskyňu, v Košiciach absolvovali okrem iného i prehliadku Dómu svätej Alžbety, kde si prezreli i kryptu Františka Rákocziho II. "Mesto Košice je tiež veľmi krásne. Ja som bol i v Bratislave, ale nedá sa to porovnávať. Košice sú veľmi pekné."

Samotný Antonio Alberca Garcia je Madridčan. "Ja áno, aj keď členovia našej delegácie sú z rôznych kútov Španielska." Ako však s úsmevom prehodil prezident FIFUSA, Madrid je Madrid. A keď Madrid a Madridčan, nedalo nám neodskočiť k veľkému futbalu. Real či Atlético? "Samozrejme, Atlético," trošku nás prekvapil Antonio Alberca Garcia: Real je predsa len klubom, ktorému fandia "vyššie" madridské vrstvy, Atlético je "plebejskejšie." Aj keď Marcia Carmen Teja, zo sekretariátu FIFUSA, neveriacky pri tejto deľbe zaprotestovala, Antonio Alberca Garcia pritakal. "Áno, je to zhruba tak. Ale napriek tomu, ja fandím Atléticu. Vôbec, povedal by som, aby som to upresnil. Atlético je taký ľudovejší klub, Real, to je bohatstvo." Atlético Madrid, to ešte je, aj keď možno už dlhie nie, kontroverzný Jesús Gil y Gil. "Je to zaujímavá osobnosť, so zaujímavými myšlienkami...," hovorí na margo už bývalého starostu Marbelly a človeka, ktorý akurát v deň nášho rozhovoru s Albercom zverejnil svoje rozhodnutie presťahovať sa do Brazílie, prezident FIFUSA. Mimochodom, práve počas záverečných bojov PEM v sálovom futbale si Atlético vybojovalo návrat do Primera Division... Ostávame pri veľkom futbale. Španielsko na MS 2002? "Hmmm, viete, až tak ma to nezaujíma. Ja sa venujem sálovému futbalu."

Takže na záver aktuálna téma sálovky. Odliv klubov a hráčov zo sálového futbalu do malého futbalu, ktorý zastrešuje UEFA a FIFA. "Je jasné, že pri UEFA, FIFA a malom futbale sú väčšie finančné možnosti, ale o budúcnosť originálneho sálového futbalu nemám obavy. Iste, máme svoje problémy, prechádzame istým obdobím, ale ten potrebný základ tu je."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.