Slovenska čakajú prvé prekážky. Jednou z nich je sedemročné prechodné obdobie na voľný pohyb pracovných síl. To znamená, že slovenskí občania nebudú mať rovnaké možnosti a práva na zamestnanie v iných členských krajinách ako napríklad Nemci. Aké teda budú v skutočnosti ich šance? Opýtali sme sa na to na pondelkovej konferencii venovanej práve voľnému pohybu osôb a zamestnancov veľvyslanca misie Slovenskej republiky pri Európskej únii v Bruseli Juraja Migaša.
"Práve účelom tejto konferencie bolo oboznámiť všetkých, aj tých, ktorých sa to bezprostredne týka, to znamená členské krajiny únie, s našou pozíciou. Samozrejme to prechodné obdobie bolo schválené. Po dvoch rokoch bude revízia, pri ktorej sa zhodnotí celkový vývoj na trhu práce a pevne verím, že tie dva roky ukážu, že ani Slováci, ani ľudia z ostatných nových členských, zatiaľ kandidátskych, krajín neohrozujú trhy práce v krajinách ako Nemecko alebo Rakúsko."
Podľa jeho slov je analýza stavu po dvoch, prípadne po ďalších troch rokoch prvou možnosťou. Sú však aj ďalšie. "Už teraz pracujeme na tom, aby sme mali bilaterálne dohody s niektorými členskými krajinami. Štyri z nich už prejavili záujem. Tieto krajiny otvoria svoj trh práce dňom vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie. Teda istá šanca nájsť pracovné príležitosti tu bude." Ďalšou príležitosťou je príprava bilaterálnych dohôd, "pri ktorých budú stanovené isté kvóty, teda sa pre našich občanov čiastočne otvorí pracovný trh. Pevne verím, že sedemročné obdobie nebude trvať sedem rokov, a po dvoch rokoch sa po analýze trh práce otvorí".
Dĺžku prechodného obdobia nepochybne ovplyvnila okrem verejnej mienky členských krajín únie i sociálna situácia na Slovensku. Dnes je zrejmé, že hocikto nebude mať vonku prácu. Najväčšie šance sa črtajú pre mladých, vysokoškolsky vzdelaných ľudí, ktorí majú už dnes určité možnosti. "Dôležité je, aby vysokoškolsky vzdelaní ľudia v rôznych oblastiach - od informačných technológií až po ekonomiku či techniku - zostali práve v tomto období doma. Preto treba vytvoriť také podmienky a pracovné príležitosti, aby títo mladí ľudia boli plne využití doma," uviedol euroveľvyslanec Migaš, podľa ktorého väčšina ľudí, vrátane mladých, nebude chcieť vycestovať za prácou natrvalo. "Zvyčajne to býva tak, že odchádzajú na tri mesiace či na rok a potom sa vracajú domov. Je to fantastická možnosť, ako zužitkovať skúsenosti, ktoré získal vonku, aby ich aplikoval doma. No zas je tu potrebné vytvoriť podmienky na to, aby človek s týmito skúsenosťami to skutočne mohol doma uplatniť."
Zaujímalo nás aj to, či bude po vstupe Slovenska do EÚ migrácia pracovných síl obojsmerná. "Zatiaľ je veľmi nízky počet ľudí z EÚ, ktorí u nás pracujú, ale záujem určite bude. Sami budú mať záujem o to, aby sa mohli podieľať na tých investíciách, ktoré tu poslali," povedal J. Migaš a dodal: "Verím, že po roku 2004 dôjde k tomu premiešaniu pracovných síl, tak ako tomu bolo pri vstupe Portugalska, Španielska či Írska do únie. Čo by zase malo napomôcť k zefektívneniu ekonomiky u nás."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
