históriu. Tamojšie ložisko železnej rudy má svoje parametre, ktoré sa týkajú chemizmu, kvality, obsahu železa, úžitkových, ale i negatívnych prvkov. V procese spracovania treba rudu upravovať technologicky náročným procesom. Vyše 30-ročná technológia pochádza z bývalého Sovietskeho zväzu a je energeticky veľmi náročná. Keď sa stavala fabrika, rozhodlo sa, že bude pri bani takýto závod, nakúpili sa v rámci RVHP zariadenia od Sovietov. Nástupom trhového hospodárstva v deväťdesiatych rokoch sa zmenili podmienky, objavila sa konkurencia z Ukrajiny a Ruska, narástli ceny vstupov. "To sú príčiny súčasného stavu v závode a z toho treba vychádzať," povedal na úvod rozhovoru Ing. Igor Števčík (na obr.), ekonomický riaditeľ a podpredseda predstavenstva spoločnosti Želba, a.s, Spišská Nová Ves.

Ako by ste stručne zhodnotili problémy v Siderite?

Technológia spracovania nižnoslanskej rudy, aby boli pelety vhodné ako vsádzka do vysokých pecí, je ekonomicky náročná. Ruda musí byť obohatená, aby finálny výrobok bol vhodný do vysokej pece. Keď sa stavala fabrika bolo to jedno. Veď plyn bol lacný. Kompletná výmena technológie by stála rádovo niekoľko sto miliónov korún. Otázne je i to, či existuje vhodná technológia na tento typ chudobnej rudy. Energeticky náročná výroba a rast vstupov znamená zvýšenie nákladov. Na druhej strane je tu stagnácia cien výstupov, v našom prípade vysokopecných peliet, lebo na trhu je veľká konkurencia.

Ale o týchto veciach ste vedeli. Napríklad s rastom cien zemného plynu ste museli počítať.

Samozrejme. Snažili sme sa investičnými i neinvestičnými opatreniami tomuto negatívnemu vývoju v závode zabrániť. Závratné zmeny vzhľadom na tunajšiu technológiu sme nemohli očakávať. To by sme museli postaviť celkom novú fabriku.

Čo ste urobili pre to, aby objem vstupov nerástol?

Od roku 1995 sme počas šiestich rokov investovali v Siderite 330 miliónov korún v dobrej viere, že pomôžu efektívnosti tohto závodu, predĺžia jeho životnosť a že sa tieto peniaze vrátia. Časť z tejto sumy išla do zvýšenia produktivity bane, na modernizáciu strojov. Ruda sa zlepšiť nedá, ale dá sa zlepšiť produktivita práce a zvýšiť vyťažený objem. Zásadné opatrenia smerovali a smerujú do technológie na povrchu, v prvom rade na zníženie energetickej náročnosti výroby. Spolupracujeme na tom odborníkmi zo Slovenska i zo zahraničia a myslím si, že sme získali všetky poznatky známe vo svete na tento typ rudy. Nie sú to iba naše výmysly, chceli sme si byť istí reálnosťou našich investícií. Nie všetky boli stopercentne úspešné a objektívne treba priznať, že nie všetky priniesli to, čo sme od nich očakávali. Nepodarilo sa nám úplne eliminovať zvýšenú nákladovosť.

Odkiaľ boli tie investované peniaze?

Z vlastných zdrojov a z úverov. Až 70 percent všetkých investícií spoločnosti Želba išlo do Nižnej Slanej, čo zhruba zodpovedá podielu tržieb tohto závodu na obrate spoločnosti.

Samotný závod v Nižnej Slanej však nehospodáril zle...

Hospodársky výsledok Nižnej Slanej bol kladný do roku 1999. Vlani a predvlani vykázal Siderit stratu spolu 24 miliónov korún. Celková bilancia závodu je však iná. Ekonomika závodu je v tomto období mínusová. Napríklad penále vyrúbené daňovým úradom, ktorých podstatnú miernu tvorí závod, neúčtujeme tu, ale v ústredí Želby. Inak by bol Siderit na tom ešte horšie. Siderit mal za posledných šesť rokov záporné saldo medzi vytvorenými zdrojmi a svojimi potrebami 166 miliónov korún.

Nepovažujete súčasný stav v Siderite za zlyhanie manažmentu Želby?

Či zlyhal, je vec názoru. Iné riešenia, ktoré som už spomínal, neboli známe. My nie sme žiadni samovrahovia, veď sme hľadali riešenia s odborníkmi. Nikto na svete nemôže povedať, že tu chcel niečo pozitívne urobiť a my sme ho odmietli, alebo že sme nemali na to peniaze. Zvýšenie ceny plynu o 20 percent predstavuje v Siderite viac ako 40 miliónov korún ročne, ktoré niekde treba vziať respektíve ušetriť.

Prečo ste potom Nižnú Slanú privatizovali?

Boli sme si vedomí podmienok, ktoré v štátnom podniku boli a mali sme aj výhľadový plán. Manažment Želby netvoria iba traja či štyria ľudia zo Spiša. Sú tam aj ľudia z Gemera, Siderit má pomerné, asi tretinové zastúpenie v akcionárskej štruktúre majiteľa spoločnosti. Fabrika má svoju vlastnú autonómiu. Nie všetko však vyšlo podľa našich predstáv. Je to zložitá problematika a nedá sa zúžiť na jeden konkrétny problém. Sú tu skutočne aj objektívne príčiny.

Aké?

Okrem zastaranej a nákladnej technológie napríklad aj postoj štátu. Zahraničným podnikateľom vytvorí výhodné podmienky, dostanú daňové prázdniny a nám vyrubuje penále, pričom financie nemáme včas z dôvodu, že náš odberateľ mešká s platbou. Nie je to výhovorka, ale fakt.

Problémy Sideritu sú aj s predajom finálneho výrobku, teda peliet.

Najväčšími odberateľmi sú U.S.Steel, predtým VSŽ a NH Ostrava. Bývalé VSŽ a český odberateľ neplatili načas. Napríklad VSŽ nám určité obdobie dlhoval až 200 miliónov, čo je takmer polročný sklz. Platobné sklzy poškodzovali ekonomiku závodu. Nám peniaze neprichádzali, ale platy, odvody a podobne musíme vyplácať pravidelne. Nezaplatíte dane, štát vám vyrúbi penále, ktoré následne exekuuje. My sme od odberateľov nemohli pýtať úroky z omeškania. To je ďalší deficit, ktorým sme prichádzali o svoje peniaze, a sú časťou pohľadávok našich veriteľov. Navyše, nedostali sme od VSŽ všetky peniaze.

Neperspektívne fabriky na Spiši ste zrušili, aby zbytočne nevytvárali straty a ekonomicky nezaťažovali fungujúce závody. Považujete Siderit v súčasnosti za životaschopný?

Vždy sme ho za taký považovali. Ťažba a spracovanie rudy bolo nosnou časťou firmy. Inak by sme nezačali s prehlbovaním bane, ktoré je pred dokončením. Minulý rok bol rokom stabilizácie. Dohodli sme sa veriteľmi a na dobrej ceste bola štátna pomoc na reinžiniering výrobných liniek. Dohodli sme splátkové kalendáre a potom prišiel návrh na konkurz od firmy, ktorou sme nikdy nič nemali. Považujeme to za špekuláciu určitých podnikateľských kruhov a zneužitie zákona o konkurze a vyrovnaní. Tento stav veľmi vážne zmenil situáciu a zneistil našich obchodných partnerov.

O prácu v Nižnej Slanej prišlo už 270 ľudí a teraz závod i baňa stoja a nič neprodukujú. Zastavené sú dodávky plynu. Čo bude ďalej?

Šanca tu je. V takom rozsahu ako doteraz už ťažiť a vyrábať tento závod nebude. Máme plán obmedzeného režimu výroby. Záleží od dodávateľov energií, či budú ochotní sa dohodnúť a nevzdali sme ešte ani štátnej pomoci. Za istých podmienok tu má perspektívu pracovať 500 až 600 ľudí.

A čo šéfom U.S.Steelu spomínaná tretia firma?

To nie je žiadny tunel. Je to firma, ktorú založili zamestnanci závodu v snahe vyrábať a predávať pelety a udržať tu zamestnanosť. Je to čistá firma, bez dlhov, prenajali by sme jej závod, ale v U.S.Steele toto zatiaľ neakceptovali.

Autor: pk

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.