Holandsku zavraždený pravicový líder Pim Fortuyn.
Obeťou sa stal politik, ktorý drasticky prelomil zažité eurošablóny. Fortuyn totiž získal povesť extrémneho pravičiara ako príslušník homosexuálnej menšiny, ku ktorej sa nielen otvorene, ale priam programovo hlásil. Toto "krytie" mu zabezpečilo imunitu proti obvineniam z xenofóbie, rasizmu, či dokonca fašizmu, takže jeho heslá (napr. "Holandsko je plné") získavali akúsi zvláštnu legitimitu a vážnosť.
Seriózni politológovia sú zajedno v tom, že do európskej extrémistickej ligy vniesol Fortuyn novú kvalitu argumentácie, čím sa zásadne odlíšil napr. od Le Pena. Tvrdí sa to aj napriek skutočnosti, že v liberálnom Holandsku, ktoré má prestíž vôbec najtolerantnejšej krajiny sveta, si Fortuyn dovolil aj seky typu: "Vláda by mala narkomanom čo najviac pomôcť v tom, aby sa predávkovali".
Hlavnou agendou Fortuyna však boli prisťahovalci, najmä moslimského pôvodu, ktorých kultúru označil viackrát za menejcennú a nekompatibilnú s európskou. Netvrdil, na rozdiel od Le Pena, že ich treba izolovať či vyhnať - len sa nesmú, podľa Fortuyna, ďalší do krajiny už púšťať. Také bolo "gros" jeho odkazu: Varoval pred multikultúrnou spoločnosťou, a keďže v Holandsku už tvoria moslimovia 5% populácie, "viac ich krajina už neunesie".
S protiimigračnou rétorikou sa Fortuyn víťazne presadil v komunálnych voľbách vo februári, kde získal 17 zo 45 kresiel v rotterdamskom zastupiteľstve (áno, vo viac ako miliónovom Rotterdame stačí 45 mestských poslancov - v KE ich "potrebujeme" 80). Hneď potom sa mu strana rozpadla, založil si však novú. A do parlamentných volieb, ktoré sú na budúci týždeň, mu prieskumy sľubovali skvelých 15-20%.
Nie je jasné, ako uspeje "Zoznam Pima Fortuyna" po tragickej smrti lídra. Isté iba je, že Európu obchádza nové strašidlo: Politická vražda. Hoci sa to v prvých komentároch dosiaľ neobjavilo (resp. práve preto), treba pripomenúť, že pred dvomi mesiacmi bol v Taliansku zastrelený Marco Biagi, poradca vlády, hlavný autor novely zákonníka práce. Tá vyvolala najväčšie odborárske protesty v Taliansku za posledných desať rokov. (Základnou črtou novely je umožniť zamestnávateľom prepúšťanie za menej prísnych podmienok než doteraz. Berlusconi: "V Taliansku je jednoduchšie sa rozviesť, ako prepustiť zamestnanca".)
Dva prípady v krátkom časovom slede môžu byť iste aj náhodou. Stojí ale za zmienku, že od rozbitia teroristických skupín v Nemecku a Taliansku sa vraždy špičkových politikov v Európe dve desaťročia nevyskytli. (IRA a ETA sú z iného súdka.) Je tu však ešte jedna indícia, že sa čosi hýbe: Pravidelné orgie násilia a ničenia pri príležitosti rôznych svetových zjazdov a kongresov (MMF, Svetová banka, NATO, summity EÚ a pod.). K ich anarchistickým, ekologistickým (a pod.) aktérom sa poriadkové sily usporiadateľských štátov správajú až s neuveriteľnou benevolenciou.
A sme u jadra veci: Zatiaľ čo Európou fičí nová vlna diskusií o extrémnej pravici, radikalizácia ľavice prerastá do oficiálne tolerovaného násilia. Ako ďaleko je odtiaľ k ozbrojenému teroru?? Prišlo to zákonite: Kým pravoverní komunisti sa čas od času vyskytujú aj v koaličných vládach (Francúzsko, Taliansko), v tých istých štátoch (a väčšine EÚ) je trestné už aj zdvihnutie ľavej paže.
Je to ovocie pokryteckej atmosféry, ktorú dlhodobo pestujú a zveľaďujú tzv. štandardná ľavica i pravica spoločne. Euroverejnosť je dennodenne konfrontovaná s tým, že "veľké" politické projekty, napr. zjednotenej Európy, či multikultúrnej resp. občianskej spoločnosti, sa presadzujú nedemokraticky, nad hlavami občanov. Odtiaľ, z pretvárky a bohorovnosti politikov, sa rodí presvedčenie prívržencov ideálneho sveta, že "správne" ciele sú vymáhateľné všetkými prostriedkami. Násilím, vraždami, terorom. Odkiaľ sa vzalo to, že vľavo sú tolerovaní aj vrhači dlažobných kociek a odopierači základných občianskych povinností, kým sprava sa ide do basy už aj za tetované ramená a verbálne delikty? To je pôda, z ktorej vzklíčili popravy Marca Biagiho a Pima Fortuyna.
Ak otázky azylovej a prisťahovaleckej politiky, vykorisťovania zamestnávateľov zamestnancami (a pod.) budú naďalej otvárať iba Haider a podobní, skôr ako naplnenia svojich sociálnych mýtov sa Európa dožije zničujúceho konfliktu. Základ už bol položený a veselo sa napreduje - "neslušné" témy, ktoré si sprivatizoval Fortuyn, nemá vo svojej agende žiadna ďalšia holandská strana.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
