štátnych zdravotných ústavov (ŠZÚ) na východnom Slovensku. Takmer 60 hygienikom odovzdali pri tejto príležitosti pamätné plakety.
Hygienicko-epidemiologická služba, ako uviedol v príhovore riaditeľ Štátneho zdravotného ústavu v Košiciach Pavol Slezák, vznikala na východnom Slovensku za mimoriadne ťažkých podmienok, pretože kraj mal najnižší hygienický štandard z celej predmníchovskej republiky a bol najviac postihnutý vojnovými udalosťami. Dôslednou imunizáciou sa podarilo dosiahnuť, že posledný výskyt obrny v regióne bol v roku 1960, o sedem rokov neskôr posledný prípad záškrtu a rok 1978 bol historickým medzníkom vo výskyte osýpok.
Slezák pripomenul podiel hygienikov na likvidácii ohnísk najvážnejších epidémii východného Slovenska, ktorými bola cholera na Zemplíne v roku 1970, vírusový zápal pečene v roku 1979 v piatich okresoch a zimné hnačkové ochorenie detí v roku 1987 vo Svidníku.
Za neuspokojivé v plnení požiadaviek hygienikov označil Slezák zaostávanie kapacity zdrojov pitnej vody za bytovou výstavbou, zaostávanie výstavby čistiarni odpadových vôd či vznik nadmerne znečistených oblastí akými sú Jelšava - Lubeník, Stredný Spiš, Vranov nad Topľou - Trebišov či aglomerácia Košice.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
