MARTIN ŠTRBÁK, hokejista Slovenska na MS
Za medailou so zlomeným prstom
"V pondelňajšom zápase s Ruskom už o nič nešlo, chceli sme ho odohrať víťazne a bez zranení. Žiaľ, práve mne sa prihodilo to, čoho som sa bál. V polovici prvej tretiny som vyhadzoval puk z rohu klziska, keď ma sekol po ľavej ruke útočník Antipov. Spoluhráč z ruského klubu Lokomotiv Jaroslavľ. Trafil mi na nechránené miesto na rukavici. Pocítil som bolesť. Hneď mi bolo jasné, že je zle. Voloďa sa mi prišiel ospravedlniť, mňa odviezli na röntgen do nemocnice. Potvrdili sa obavy - trieštivá zlomenina posledného článku malíčka. Po návrate na hotel som sa dozvedel výsledok zápasu. Lekár MUDr. Jančovič mi dal tablety proti bolesti, aj na spanie. Ráno som sa po dohode s ním rozhodol, že to nie je zranenie, ktoré by mi zabránilo hrať. Bol som aj v striebornom tíme pred dvoma rokmi v Petrohrade, ale ktovie kedy sa znova môže naskytnúť príležitosť hrať o medailu na MS? Dostal som na prst špeciálnu dlahu. Počas trojhodinovej cesty z Göteborgu som v autobuse pospával, Potom už bol program štvrťfinálového dňa taký nahustený, že som ani nestačil zatelefonovať mojim blízkym na Slovensko. Po príchode do Karlstadu som si dlahu vyskúšal na rozkorčuľovaní. Mal som bolesti, ale pred zápasom mi dal lekár injekciu, ktorá mi umŕtvila zranený malíček. Nič som necítil, mohol som sa koncentrovať na hokej. Spočiatku som išiel do súbojov opatrne, ale keď mi ani nárazy nerobili ťažkosti, zaberal som naplno. Skvelý zápas, ťažký najmä na psychiku - prehráš a ideš domov, už nie je možnosť opravy. Obrátili sme skóre 0:2 s ťažkým súperom. V závere sa minúty vliekli ako hodiny, sekundy ako minúty. Keď rozhodca odpískal koniec, naskákali sme všetci na ľad a tešili sa za Lašákovou bránkou. Tie pocity šťastia sa nedajú opísať."
Autor: on
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
