ako zrelú ženu, matku štyroch detí. Nie nadarmo sa však vraví, že "zdanie klame". V prípade Štefánie M. sa to potvrdilo na sto percent. Zo ženy s očami srnky, sa totiž vykľula prefíkaná podvodníčka, ktorej sa podarilo ´oblafnúť´ sedemnásť ľudí. Od septembra 1997 do mája 1998, pod zámienkou sprostredkovania kúpy bytu, od nich vylákala 3 809 351 korún!!! Pred súdom sa zodpovedala z pokračujúceho trestného činu podvodu podľa paragrafu 250 ods. 1,4 Trestného zákona a zo sprenevery podľa paragrafu 248 ods. 1,2 Trestného zákona.
Okresný súd Košice I v júni lanského roka uznal obžalovanú vinnou z uvedených trestných činov a uložil jej päť rokov natvrdo, ktoré si mala odpykať v prvej nápravnovýchovnej skupine. Proti tomuto verdiktu sa odvolal prokurátor, ktorý zastával názor, že Štefánia M. si zaslúži prísnejší trest. Odvolací súd však po preskúmaní správnosti postupu konania prvostupňového súdu dospel k záveru, že o trestnom čine podvodu, ktorým Štefánia M. spôsobila značnú škodu, je príslušný konať Krajský súd v Košiciach. To bol dôvod, pre ktorý napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a postúpil krajskému súdu na nové prerokovanie a rozhodnutie.
Obžalovaná tak v prípravnom konaní, ako aj na pojednávaní využila zákonné právo a nevypovedala. Zo spáchania žalovaných trestných činov ju však usvedčujú ľudia, na úkor ktorých sa obohatila. Dôkazy o tom predložili všetci tí, ktorých pod zámienkou sprostredkovania kúpy bytu uviedla do omylu. Išlo o uzavreté zmluvy, príjmové pokladničné doklady a potvrdenia o tom, že Štefánia M. od nich prevzala peniaze…
"S obžalovanou ma zoznámila jej priateľka Oľga K. Povedala mi, že pracuje v realitke a môže mi sprostredkovať kúpu bytu. Mal som záujem o dva byty, 23. Decembra 1997 som sa s pani M. stretol a uzavreli sme ústnu dohodu… V ten deň odo mňa prevzala stotisícovú zálohu, na ktorú vystavila potvrdenku na meno budúcej majiteľky bytu. Zvyšnú časť peňazí za byt vo výške 450 000 korún, som jej zaplatil prostredníctvom Oľgy K. S touto paňou som bol pozrieť aj byt, ktorý mi mala predať, bývala v ňom rómska rodina… Nezískal som však ani ten, ani žiadny iný. Potom sa pani M. stala nezastihnuteľná. Zistil som si však, kde sa nachádza a zašiel som za ňou aj s kamarátmi. Požiadal som ju, aby mi vrátila peniaze, ktoré som jej dal. Mala pri sebe len 70 000 korún, dala mi ich, ale dodnes je mi ešte dlžná 480-tisíc korún," uviedol na pojednávaní Bronislav H.
Tento Košičan bol jediný spomedzi 17 poškodených, ktorému sa podarilo vymôcť od pani Štefánie aspoň torzo z peňazí, ktoré jej odovzdal na kúpu bytu. Obžalovaná nielenže ubezpečovala svojich klientov, že im obstará bytík, po akom túžia, ale ich dôveru si získavala aj precíznym vypisovaním potvrdeniek, či prehlásení o prevzatí jednotlivých záloh. Takto vylákala od Košičanov Petra U. 420-tisíc, Jany G. 170-tisíc, Ing. Viliama L. 300 000 s tým, že do mesiaca od uzavretia zmluvy, budú bývať vo svojom byte… S touto argumentáciou uspela aj u Ing. Jána Š., ktorý jej vyplatil zálohu na byt, čo mu mala obstarať, vo výške 230 000 korún. Pavlovi H., od ktorého prevzala preddavok 350-tisíc, dokonca sľúbila odovzdanie bytu v lehote ešte kratšej, do 21 dní. O ľudí, ktorí promptne potrebovali riešiť bytovú otázku, nebola núdza. Veď kto by nechcel bývať vo vlastnom byte nielen v rekordne krátkom čase, ale aj za prijateľnú cenu? Záujem o vlastnú strechu nad hlavou prejavili Miroslava S., ktorá pani Štefánii ´vycálovala´ 280 000, Tomáš S., čo v nádeji, že čoskoro bude majiteľom vlastného bytu, zaplatil obžalovanej 210-tisíc, Helena M. 265-tisíc, Ing. Adriana R. 250 000 a Mária T. 70-tisíc…
Do pasce, ktorú nastražila pani Štefánia, sa chytil aj Rožňavčan Alexander G., ktorý pred senátom uviedol nasledovné: "Obžalovaná ma požiadala, aby som jej požičal 200 000 korún. Tvrdila, že ich potrebuje na kúpu bytu pre seba. Ja som ich pre ňu zaobstaral, spísali sme čestné prehlásenie a tým sa to všetko aj skončilo. Potom som ju dlhší čas nevedel nájsť. Neskôr som sa dozvedel, že je po nej vyhlásené celoštátne pátranie. Peniaze, ktoré som pre ňu zaobstaral od mojich známych, nevrátila. Z toho titulu mám na krku dve exekučné konania, pričom už nejde o 200, ale o 500-tisícovú škodu, ktorá mi doposiaľ vznikla."
Okrem machrovania s bytmi si pani Štefánia M. pripísala na svoje konto aj odber rôznych druhov tovaru. S pomocou manželovho živnostenského listu prevzala z predajne Gemini-Gold v Rožňave alkohol za 15-tisíc, z prešovskej firmy Tinbyt zdravotnú keramiku a armatúry v hodnote 103-tisíc a z eseročky Format Prešov, na v tom čase už neplatný živnostenský list, vybrala plynové spotrebiče za 165 000 korún. Pod zámienkou, že zabezpečí predaj osobného vozidla, prevzala od Júliusa L. Renault 25 GTX s rožňavským evidenčným číslom, že ho predá v autobazáre za 105 000 korún. Majiteľ auta však dodnes nevidel ani peniaze, ani svoje auto. Podobne dopadla aj Helena M., ktorá zverila obžalovanej nábytok z trojizbového bytu v hodnote 147-tisíc s tým, že jej ho na nejaký čas uskladní v sušiarni bloku na Denešovej ulici v Košiciach. Tá ho však odviezla na nezistené miesto a doposiaľ majiteľke nevrátila.
Na základe vykonaného dokazovania súd uznal Štefániu M. vinnou v zmysle obžaloby a naparil jej súhrnný trest päť rokov a dva mesiace. Pre výkon trestu ju zaradil do prvej -najmiernejšej- nápravnovýchovnej skupiny. Súčasne jej uložil aj povinnosť nahradiť škodu, ktorú svojim konaním spôsobila. Kedy, a či vôbec niekedy sa tak stane, je doslova a do písmena vo hviezdach. Obžalovaná je nezamestnaná, pracuje len príležitostne, navyše, najbližších päť rokov strávi v base. Nehovoriac už o tom, že by mala prispievať aj na výživu svojich dvoch ešte nezaopatrených detí… Rozsudok je právoplatný.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
