považovať skupinu občanov, usilujúcich si zachovať vlastný jazyk, iný od poľštiny, zvyky, kultúrne tradície či náboženstvo alebo povedomie. Takáto skupina môže byť trvalo usadená v niektorej časti Poľska alebo žiť rozptýlene na poľskom území. Vyplýva to z informácií, ktoré sa podarilo získať Rádiu Slovensko a TASR vo Varšave.
Nový zákon by mal po vstúpení do platnosti zabezpečiť v Poľsku menšinám okrem iného prístup k informáciám v materinskom jazyku, slobodu používať rodný jazyk i možnosť jeho výučby. V obciach alebo okresoch, kde príslušníci národnostnej menšiny alebo etnickej skupiny tvoria väčšinu obyvateľstva, budú môcť byť vysvedčenia i dokumenty, , preukazy totožnosti aj korešpondencia s úradmi a názvy ulíc písané v jazyku menšiny.
Týkalo by sa to i Slovákov, usídlených najmä na juhu Poľska. Na formulároch, ktoré budú predkladať sčítací komisári, sa vyskytne otázka - K akej národnosti patríte? - ktorá sa objaví v Poľsku po prvý raz od roku 1921. Okrem národnosti sa pri sčítaní ľudu, ktoré sa začne 21. mája, stretnú občania Poľska po prvý raz aj s ďalšou zaujímavou otázkou - Akým jazykom sa doma zhovárate?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
