hrať s týmto vynikajúcim hráčom svetového mena v jednom mužstve a byť aj jeho spoluhráčom v drese výberu Slovenska, ČSR a ŠK Bratislava.
Ladislav Kubala sa narodil 10. VI. 1927 v Budapešti. Začal v klube Ganz Budapešť a už v dorasteneckom veku sa stal hráčom mužstva dospelých, slávneho Ferencvárosu. Na deň 25. marca 1946 si tento slávny klub pozval na priateľský zápas do Budapešti ŠK Bratislava. Zápas skončil víťazstvom Ferencvárosu 1:0, keď gól strelil Dr. Šaroši. Vtedajší brankár ŠK Bratislava "Dodo" Reimann si však dobre zapamätal meno mladého útočníka so slovenským menom Ladislav Kubala. V odvete porazila Bratislava doma toto mužstvo 2:1 pred 20 000 divákmi. Pri tejto príležitosti hodili na tento talent a ešte aj na ďalších maďarských hráčov lano, aby sa dostali v rámci repatriácie do Bratislavy. Týmto spôsobom sa podarilo získať Rudolfa Ilovszkého z Vasasu, Júliusa Šuberta z Köbanyai AC, Ferenca Pápaiho (dostal meno Procenko). V ŠK Bratislava sa všetci uchytili a boli magnetom pre divákov na Tehelnom poli. No prím mal Ladislav Kubala - v klube hrajúci pod menom "Kukši". Kubala a Šubert prijali naše štátne občianstvo a tak sa stali aj reprezentantmi ČSR. Svoj prvý zápas v drese ČSR odohral Kubala vo Viedni proti Rakúsku, keď naši vyhrali 4:3 a bolo to 27. 10. 1946. Proti sebe sme tiež hrali: "Kukši" v drese ŠK Bratislavy, ja za ŠK Jednota Košice. V jednom mužstve sme sa v tomto období, keď bol v Bratislave, stretli vo výbere Slovenska, ČSR a ŠK Bratislava.
Naše prvé stretnutie v rovnakom drese bolo v príprave výberu Slovenska v zápase proti TŠS Trnava, ako príprava na medzikrajinské stretnutie Slovensko - Morava. Tento celok sme hladko porazili 8:1 (bol to môj jediný zápas, v ktorom som strelil 4 góly). Zápas s Moravou sa nám nevydaril najmä preto, že tréner Daučik zmenil víťaznú zostavu z prípravy a náš strelcami nabitý útok v zložení Árpaš, Kubala, Malatinský, Klimek, Danko nebol v stave ani z najvyloženejších príležitostí streliť góly. Zápas sa skončil 1:1, keď nám ostravský brankár Schäfer doslova "vychytal aj oči". Druhé naše stretnutie bolo v drese národného mužstva ČSR proti Holandsku na olympijskom štadióne v Amsterdame, kde sme v rámci "Olympijského dňa" za účasti kráľovnej a 70 000 divákov - ako vyvrcholenie programu tejto slávnosti - nastúpili v zostave: Kopecký - Venglár, Vojtíšek - Baláži, Vičan, Hlobil - Kokštein, Kubala, Cejp, Klimek, Danko. V prvom polčase sme gólom Kubalu viedli 1:0, ale v druhom polčase počas ohromného náporu strelil nám Wilkes vyrovnávajúci gól (bol to reprezentant výberu Európy). Vyzeralo to s nami zle - nedobre, keď som sa asi v 30. minúte dostal ku "Kukšimu": "Prestreľ to krížom z našej strany na mňa a ja to nejako zamiešam!" Stalo sa po požadovanej krížnej prihrávke Kubalu som unikol po krídle a doslova "dokotúľal" loptu do siete a strelil víťazný gól ČSR. Zápas sme vyhrali 2:1. V novinách sa o tom písalo, bol z toho aj obrázok s nápisom: "Víťazný gól Danka v Amsterdame za ČSR", no zostavovatelia knihy o futbale tento gól pripísali Kubalovi. Hlavná vec , že sme vyhrali.
Tretie naše stretnutie bolo v ŠK Bratislava v roku 1948, keď som sem prestúpil z Košíc. Na prvý ligový zápas proti Žiline sme nastúpili už s novým fantastickým útokom (moja mienka) v zložení Šimanský, Kubala, Laskov, Šubert, Danko. Spolu sme absolvovali zájazd do Belgicka, Luxemburska (tam sme hrali exhibíciu proti viedenskému Wackeru a Francúzsku). Kubala na tomto zájazde doslova exceloval. Spomeniem však zápas roka proti mužstvu MTK Budapešť v Bratislave na beznádejne vypredanom štadióne. Odohrali sme prekrásny zápas, ktorý sme začali veľmi zle. Ako sa povie vo futbalovom "žargóne" -ešte sme sa ani poriadne nepozdravili a po desiatich minútach sme prehrávali 0:3. Vtedy som prešiel ku Kubalovi na pravé krídlo, Šimanský na ľavé. Ľavého obrancu v mužstve MTK hral stály reprezentant Lantos a podarilo sa nám z neho s Kubalom urobiť "gašparka", čo nevydržal ani tréner Bukovi, keď mu zakričal: "Chyť toho blázna na krídle aspoň za dres, keď mu už nevieš zobrať loptu!" Zápas skončil nakoniec 4:4, strelili sme ešte 4-krát do "dreva" maďarskej bránky. Po zápase na spoločnej večeri v Carltone sme sedeli pri jednom stole Hidegkúti, Kubala a Sándor, keď k nám prisadol tréner MTK. Pozeral na mňa, premeriaval si ma a vtedy som mu povedal: "Marton báči, ja Vás poznám od roku 1943. V tom čase ste boli trénerom Gradijansky Zágreb a trénerom reprezentácie Chorvátska v zápase proti Slovensku v Bratislave a bolo to 6. júna 1943." Vtedy mi povedal: "Aj ja som ťa spoznával, ale v tom zápase si hral na ľavom krídle a z 35-násobného obrancu Juhoslávie Brozoviča si urobil barana, podobne ako dnes z Lantosa. Beriem ťa do Budapešti, behom týždňa budeš mať naše štátne občianstvo a spolu s Kubalom Vás oboch zaradím do reprezentácie!" Kubala súhlasne prikývol a vtedy som pocítil, že jeho kariéra v ŠK Bratislava končí. Ja som túto ponuku odmietol, ale Kubala po tomto zápase Bratislavu opustil a stal sa hráčom Vasas Budapešť, vzdal sa nášho občianstva a tréner Bukovi mu dal miesto v národnom mužstve Maďarska.
"Kukši" sa v Maďarsku zastavil ani nie na rok a odišiel do Talianska do mužstva Propatria a neskôr do AC Miláno, aby v roku 1951 sa presťahoval do Španielska a stal sa hráčom FC Barcelona, kde hral v rokoch 1951 - 1963. Prijal španielske štátne občianstvo a stal sa reprezentantom svojej novej vlasti. Ladislav Kubala hral za výber Slovenska, ČSR reprezentoval 6-krát, Maďarsko 3-krát a Španielsko 19-krát. Za výber sveta hral v roku 1953 proti Anglicku. Môže sa to zdať neuveriteľné, ale jeho pôsobenie v reprezentáciách dodnes nik nenapodobnil.
Jeho vyhodnotenie za najlepšieho futbalistu v drese FC Barcelona v XX. storočí je opodstatnené. Je to uznanie toho, že tento "pán futbalista" ovládal futbalovú abecedu od "A do Z". Ešte dnes žije v Barcelone, kde bol aj trénerom a viedol aj národné mužstvo Španielska.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
