ktorí ho povili. Aký Miki, také triky.
Nominácia SDKÚ zaslúži pozornosť z dvoch dôvodov: Po prvé, súpiska bola predtrúbená ako "koniec moci straníckych sekretariátov". K tomu mali viesť primárne voľby kandidátov členmi ako "najdemokratickejší inštrument". Po druhé, hovoríme o subjekte, ktorý nesie ďaleko najvyššiu vládnu zodpovednosť, reprezentovanú premiérom, podpremiérom a šiestimi ministrami. (Toto je iste absurdné, keďže SDKÚ neprešla vôbec voľbami. Ale čo už, slovenský parlamentarizmus pripomína, čo do pravidiel, verejný dom. Najsilnejšia vládna strana nemá dokonca ani vlastnú poslaneckú frakciu. Dzurinda ju nechcel...)
"Najdemokratickejší inštrument", primárky, napokon vypálil tak, že cca dve tretiny voliteľných miest okupujú priame nominácie prezídia. Autentická vôľa členstva je prítomná až tam, kde by kandidátka spokojne mohla byť vypchatá aj parožím z jeleňa - nad 25. miestom. Odtiaľ z listiny SDKÚ cesta do parlamentu veru nevedie. Naozaj nie, keďže aj publikované odhady, ktoré udávajú za "zvoliteľné" ešte 15. miesto, sú premrštené. Rátajú totiž s volebnou účasťou ako v r. 1998, prognózy však hovoria, že bude minimálne o 10 percent nižšia. Pri súčasných preferenciách SDKÚ to znamená, že ako-tak isté môže byť dvanáste poradie...
V konečnom vyznení sa dá skonštatovať, že primárne voľby SDKÚ boli omylom. Práve ony zviditeľnili, že centrála mala rozhodujúce slovo. (Mimochodom - napr. v SMK sa súpiska upiekla na predsedníctve, snem ju ale môže meniť v tajnom hlasovaní. Čo je demokratickejšie?) Navyše, vďaka primárkam sa verejne vetrali nominačné škandáliky, ktoré strane nepomôžu. Prehodenie poradia regionálnej víťazky zo Žiliny s nominantom prezídia je totálna blamáž, ktorú si Dzurinda mohol odpustiť. Využitie právomoci lídra "upravovať" listinu je presne tou demonštráciou diktatúry zhora, ktorá sa mala primárkami zrušiť. Čo to je za aroganciu, skrečovať výsledok určený demokratickým hlasovaním? A ak naozaj došlo k podvodom pri registrácii oprávnených voličov v Žiline, tým horšie pre SDKÚ. Čo to je za stranu, kde sa takéto veci vyskytujú? Ako veriť strane, že nebude páchať svinstvá pri spravovaní štátu, keď nevie bez defraudácie urobiť ani výber vlastných ľudí?
A nie je to ojedinelý výstrelok, ale skôr systémový úkaz - viď cirkus okolo Kopčáka v Prešove. Rošáda so žilinskou nominantkou je ešte aj symbolickou fackou podpredsedníčke Martinákovej; tak sa angažovala za vyššie zastúpenie žien v politike, až zostala - s 90%-nou istotou - jediná "zvoliteľná"...
Summa summarum, už cez prvý raster vidíme abnormalitu: Vypadli traja z piatich podpredsedov, čo je v štandardnej strane raritná situácia. Ďalej je z listiny zrejmé, že SDKÚ sa až tak vehementne k odkazu SDK nehlási, čím sa Dzurinda zvykne vystatovať. Práve toho symbolickým dôkazom je absencia Haracha, Kňažka, R. Kováča i Šagáta. "Výmaz" týchto osobností je jasnou správou, že SDKÚ sa stavia k dedičstvu SDK selektívne. Skladať účty nechce a nebude napr. z "reformy" zdravotníctva. Keďže nepostavili ministra ani exministra, pred urnami vyvstane otázka, ktorá milá partaj je za súčasný stav v rezorte zodpovedná. Asi SDK... Tu vidíme ilustratívny príklad, prečo je neetické a mätúce, keď vládne strany menia skupenstvo v priebehu volebného obdobia.
So zmiznutím Haracha sa vytratia iné negatívne konotácie, ktoré by mohli pôsobiť na signálnu sústavu voličov - napr. akcie VSŽ. A tak ďalej. Samozrejme, všetko sa nepodarilo; zo záhadných (??) príčin zostal napr. Macejko. Diskutabilné je vypudenie Kňažka, ktorému bolo ponúknuté nedôstojné poradie. V konečnom účtovaní bude zrejme SDKÚ chýbať. Rovnako tak Ladislav Pittner, ktorého pôsobenie v ministerskej pozícii asi tiež nie je spomienkou, ktorá by sa mala voličom vnucovať. To je jedna úvaha, iná ale hovorí, že ak Dzurinda a spol. naozaj chcú vyťažiť pozitívny kapitál minulosti, tak práve Pittner najlepšie stelesňuje ten "antimečiarovský" étos, ktorý stál pri zrode Modrej koalície a neskôr SDK. So zvláštnym zreteľom na asi početnú skupinu voličov, ktorí sa budú rozhodovať medzi SDKÚ a KDH, môže byť absencia Pittnera veľmi citeľná.
Štartovná listina prezrádza aj to, že SDKÚ zostala, navzdory primárkam, "centrumcentrická" strana. Čiže Bratislava je absolútne nadprezentovaná, pričom iné regióny nebudú mať v NR SR žiadne zastúpenie. Napokon, táto kandidátka sa dá čítať aj ako úmrtný list tzv. liberálnej frakcie, ktorá sa kedysi pridala k Dzurindovi, keď nechala za sebou rozvaliny Demokratickej únie...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
