Bystrici porazili Matador Púchov až po strelách zo značky pokutového kopu. Jubilejné 10. výročie klubu teda oslávili najlepším možným spôsobom. Veď nielen, že po prvý raz triumfovali v Slovenskom pohári, ale zároveň si zapíšu historicky prvú účasť v pohárovej Európe, a to nečakal vari nik. Senec však k prvenstvu kráčal ráznym krokom. Postupne na jeho štíte zostali Spartak Trnava, MŠK SCP Ružomberok, Inter Bratislava, BŠK Bardejov a nakoniec spomínaný Púchov. Trochu nás môže tešiť, že až poltucet futbalistov z nášho regiónu sa pričinili o tento úspech Stanislav Koch (jeho otec je asistentom trénera Ladislava Molnára), Jaroslav Halahija (obaja Svit), Rastislav Sendecký (Poprad), Martin Lukáč (Bardejov), Erik Takáč (Trebišov) a Marek Lukáč (Humenné, na snímke). Práve z posledne menovaným 27-ročným rodákom zo Sniny sme sa porozprávali o tomto úspechu.
"Tá radosť sa ani nedá opísať. My si možno niektorí ani neuvedomujeme, aký úspech sme dosiahli pre mesto Senec. Veľmi sa tešíme a ľudia s nami. To je pre nás najlepšia vizitka. Prišli sme do Senca a ja som ešte také oslavy v živote nezažil. Čo sa tu dialo, to nemá obdobu. Na námestí nás čakal diskdžokej aj s tisícovkou ľudí. Primátor urobil veľkolepý ohňostroj, všetci ľudia nás vítali, šampanské striekalo, boli sme úplne mokrí. Asi hodinu sme s fanúšikmi boli na námestí, spievali sme, tancovali, potom sme išli na ihrisko osprchovať sa prezliecť a išli sme domov. Oslavy boli naozaj neskutočné."
Bolo na programe i spoločné klubové posedenie pri večeri?
"Nie, nič také ešte nebolo, lebo nás čaká dôležitý zápas v nedeľu predpoludním v Zlatých Moravciach. Dosť sme sa zamotali, takže ešte nemáme istú druholigovú účasť. Ak vyhráme, máme sľúbenú nejakú spoločnú akciu."
Neľutujete, že ste prestúpili z Humenného do Senca, čo?
"Ja som to neľutoval ani pred tým. O to je to krajšie, že teraz prišiel tento obrovský úspech. Jasné, že ma to teší."
A zrejme vás teší i to, že ste nakoniec neprestúpili do Košíc. 1. FC bojuje o záchranu, vy si zahráte v Pohári UEFA...
"Tak... Vtedy som sa musel vrátiť z Košíc a odvtedy som nedostal ponuky ísť do 1. FC. Hovoril som si už, že to beriem, ako minulosť. Stalo sa a už je to za mnou."
Vo finále ste sa blysli vskutku parádnym gólom. Strelili ste už niekedy taký pekný gól?
"Pekné góly strieľam i na tréningu, ale taký dôležitý som ešte nedal. Škoda, že Púchov vyrovnal a prinútil nás k tomu, aby sme sa trápili aj v predĺžení, pretože už všetci sme toho mali dosť. Najviac ma mrzelo práve to, že sme ešte polhodinu museli drieť v predĺžení."
Tréner Ladislav Molnár sa vyjadril, že v predĺžení vám všetkým zakázal útočiť, lebo chýbali sily. Taktika vraj bola jednoznačná, udržať stav do jedenástkového rozstrelu.
"Presne tak, mali sme už dosť veľké problémy."
Takže ste sa spoliehali na jedenástkovú lotériu?
"Áno. Mali sme sa snažiť podržať loptu, rozkúskovať hru, vytvoriť vpredu nejaké fauly a vlastne nepustiť Púchov do nejakej šance. Bolo vidieť, že už i Púchovčania toho mali plné zuby."
Neboli ste v pätici hráčov na pokutové kopy. Prečo?
"Jedenástkových strelcov určoval tréner. Na tréningu sa mi celkom darilo strieľať jedenástky. Dohrával som už len so sebazaprením, predĺženie som už iba dohrával. Tréner ma nevybral preto, lebo som už bol maximálne vyčerpaný. Prednosť dostali chlapci, ktorí na tom boli i psychicky lepšie. Myslím si, že určil správne mená."
Ladislav Molnár povedal, že víťazstvo venuje manželke, ktorá mala narodeniny. Komu ho venujete vy?
"Gól víťazstvo venujem manželke Silvii a synčekovi Jakubkovi. Do Považskej Bystrice ma prišli povzbudiť i otec s mamou."
O to príjemnejšie ste si vychutnali skvelý gólový okamih i záverečný hvizd rozhodcu.
"Samozrejme. Mali obrovskú radosť. Rodičia sa boli pozrieť i večer v Senci a boli šokovaní z osláv. Veľmi sa im páčili."
V Senci je poltucet hráčov, ktorí majú korene na východnom Slovensku. Zaujímavá skutočnosť, nie?
"Vidieť, že prezident Bartko má rád východniarske, nezlomné typy hráčov, hlavne z podtatranskej oblasti."
Poďme k Poháru UEFA. Banská Bystrica si svojho času želala Ajax Amsterdam. Ten i dostala, no v Holandsku dostala výprask 1:6 a doma prehrala 1:3. Vy ste už v tej eufórii snívali, proti akému súperovi by ste chceli vybehnúť na trávnik?
"Vôbec sme sa na túto tému nebavili. V predkole sú súperi z futbalovo slabších krajín. Ak by sme postúpili potom by sme mohli rozmýšľať o nejakom atraktívnom súperovi."
Vy už máte medzinárodnú skúsenosť za sebou. V sezóne 1996/97 ste hrali ešte vo vtedajšom PVP. Po vyradení albánskeho tímu Flamurtari Vlora v predkole, ste v 1. kole narazili na AEK Atény. Vtedy zažiaril najmä brankár Buček, ktorý napokon skončil v Grécku.
"V Aténach sme prehrali 0:1 a doma 1:2. Paľo Diňa hneď v 1. minúte strelil gól."
Boli ste blízko k postupu. AEK potom zdolal i Ľubľanu a neskôr ho vyradil Paríž St. Germain.
"Bola to pre nás všetkých veľká skúsenosť. Už teraz sa teším na Pohár UEFA. Dúfam, že nám žreb bude žičiť."
Úspech v Slovenskom pohári by ste mali pocítiť i v peňaženke. Prezident klubu Daniel Bartko sľúbil za víťazstvo 500 000 korún, navyše sa vyjadril, že i peniaze zo SFZ 600 000 korún pre víťaza rozdelí medzi hráčov.
"Tak by to malo byť. Musíme sa však v prvom rade zachrániť v II. lige. Dúfam, že sa tie peniaze rozdelia pre mužstvo."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
