kandidátov. Málokto rátal, že to bude Milan Skokan (na fotografii). Možno i preto, že tento skúsený lodivod sa stal pre popradský hokej akože "cudzím", neznámym v poslednom čase. "Vraciam sa do ŠKP po jedenástich sezónach, naposledy som tu pôsobil v roku 1991," poznamenal rodák z Popradu, ktorý bude tiež na striedačke policajtov v nasledujúcej extraligovej sezóne. "Pre mňa je to príjemný pocit vrátiť sa opäť domov, kde som vyrastal a prežil krásne roky s tunajším hokejom. Tešilo ma, že mnohí hráči, ktorí mi prešli rukami, sa ujali nielen v reprezentácii, ale aj v zámorí. Po potulkách svetom chcem znovu pomáhať pri raste zverencov. To je moje krédo a zároveň povinnosť."
M. Skokan predtým formoval známych borcov - Lintnera, Štrbáka, Smreka. Od mala viedol Petra Bondru (až po dorastenecký vek) a kormidelníka teší, že títo hráči dokázali naozaj už dosť. Je to dobré vysvedčenie aj pre jeho schopnosti. Prečo vlastne tak dlho trvalo, kým si Popradčania spomenuli naňho? "Doma nikto nie je prorokom. To je známe a neplatí to len na mňa. Kluby sa skôr orientujú na cudzích kormidelníkov, nepoznajú ich pozadie, zázemie. Ja som tu nikdy nemal žiadne konflikty, ktoré by boli neúnosné. O triedu ťažšie sa mi doma pracovalo. Kamarátsky vzťah je na jednej strane výhodou, ale na strane druhej aj hendikepom. Nie je to totiž ultimatívne. Ak tunajší tréner čosi chce, tak druhá strana sa ho snaží uchlácholiť s odôvodnením, však jeden-dva dni ešte počkáš... Kolega odinakiaľ je však rezolútny a skôr sa mu vyhovie." Pripomína to teda situáciu, ako keď príde na návštevu hosť.
Tento kormidelník má šesťdesiat rokov a práve táto veková kategória sa zo súpisiek vytráca. "Necítim sa byť starý, mám dosť chuti aj vitality, elánu, hokej ma teší, milujem ho. Baví ma práca s mladými ľuďmi, preto zostávam možno aj vitálnejší než iní tréneri z brandže mojej vekovej skupiny. Niekedy predčasne skladajú zbrane, zatrpknú. Pokiaľ mi zdravie dovolí, rád by som sa popasoval s novými úlohami." Z kádra, ktorý mal M. Skokan na začiatku 90. rokov, zostali ešte niektorí mohykáni. Paukovček, M. Turan, Junas. "Posledne menovaného som udržal pre popradský hokej, lebo vtedy k nám narukoval ako vysokoškolák z Banskej Bystrice. Vtedy bol silný káder, tlačenica, Peter si neveril a chcel odísť do Michaloviec. Nepustil som ho. Zostal a urobil dobre, odvádza pre ŠKP kvalitné služby."
Nový asistent Podtatrancov viedol vo svojej kariére viaceré tímy - Spišskú Novú Ves, L. Mikuláš, Martin, Michalovce, Prešov, Müssbach v Nemecku, poľský Nowy Targ: Naposledy bol lodivodom v Turci. "Mal som niečo rozrobené smerom do zahraničia, ale zavolal mi kolega Šterbák a na jeho ponuku som pristal. Inak, dosiaľ sme nespolupracovali, ale myslím si, že si budeme rozumieť." Aj napriek odluke M. Skokan sledoval dianie v Poprade. Neprišiel teda do úplne cudzieho kolektívu, hoci musí zbierať aktuálne informácie o stave kádra. Počul, že niektorí hráči sú na odchode. "To by nebolo pre mužstvo dobré, lebo každé oslabenie sa premietne do zníženej kvality. Vidím však plejádu mladíkov, ktorí sa tlačia do tímu. To je zase pozitívne. V každom prípade dôležité bude, aký zostane stav financií, ktorý je rozhodujúci v každom klube. Bolo by dobré, keby sa podarilo súpisku vystužiť dvoma-tromi hodnotnými borcami. Spolieham sa aj na podtatranskú mentalitu, naviazanosť na farby klubu, lokálpatriotizmus - to všetko môže prinesie ovocie."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
