dostala i vzkriesená sprievodná kapela Indigo. Okrem toho, že tento človek ozaj vie o čom hovorí, myšlienky svojej tvorby si zobral za svoje i v živote. Veď, posúďte sami...
V diele umelca je vždy do istej miery odzrkadlené životné obdobie, ktoré prežíva. Čo je zakódované v tvojom aktuálnom, už dvanástom albume?
"Je gitarovejší, adresnejší a okresaný o metafory. Ale aj tak ich je tam dosť. Pomáham si nimi v nepríjemných životných situáciách. Mám na to taký recept, na ktorý som prišiel už na škole. Vždy, keď prežívam stres, hovorím si, že to len pozerám film. Je to vynikajúci spôsob, ako prekonávať tieto stavy. I v skladbe V siedmom nebi spievam, že "prežívam problémy, akoby som pozeral dobré kino". Praktizoval som to ešte na gymnáziu, keďže ja som bol z exaktných vied úplne katastrofálny, mal som štvorku z matiky i fyziky. Celý čas som si hovoril, že je to len film, vytriezvel som z toho až pri vysvečku, ktoré bolo skutočné (smiech). Alebo v piesni Pomaly je ukrytá vízia koňa, ktorý beží po diaľnici, pričom autá okolo idú všetky oveľa rýchlejšie. Ľudia z nich sa začnú obzerať za tým koňom, ktorý je symbolom slobody a začnú do seba nabúravať. Tak rýchlo sa náhlime za slobodou, máme najlepšie autá, mobily či internet, chceme napredovať a byť najrýchlejší, že si neuvedomujeme, že svojou rýchlosťou sme slobodu predbehli. Návod je niekde uprostred. Ak sa vieme oslobodiť od niektorých vecí, sme slobodný. Napríklad také peniaze. Preto, že ich strašne potrebujeme, mám pocit, že nás ponižujú, robíme kvôli nim niekedy až priveľké kompromisy. To sú moje momentálne pocity, ktoré nájdete i na platni."
Máš za sebou úspešné turné s Indigom, nový album, z ktorým prichádzaš po štyroch rokoch, pôsobí veľmi pozitívne. Je to len môj pocit, že si chytil druhý dych...?
"Áno, chytil som druhý dych. Verím, že ľudia, ktorí majú radi moje pesničky to pochopia, ako môj ďalší krok niekam. Album sa volá Nové svetlo práve preto, lebo sám sa cítim pocitovo vynovený. Začal sa mi úplne nový život a mám z toho dobrý pocit."
Z celej tvojej tvorby, bez ohľadu na obdobie, kedy vznikla, silne razí motív slobody a jej hľadania. Máš pocit, že si si za celý ten čas už vytvoril okolo seba také zázemie, aby si o sebe dokázal vyhlásiť, že si slobodný?
"Sloboda je veľmi ťažká vec. Sloboda pre mňa neznamená možnosť hýriť či dožičiť si stále, keď to potrebujem. Sloboda vzniká v hlave, od schopnosti oslobodiť sa od určitých zväzujúcich vecí, vplyvu a názorov určitých ľudí. Pretože veľa vecí robíme preto, lebo sa to patrí a že to od nás druhí vyžadujú, aj keď je to proti našej vôli."
Si človek, ktorý nachádza odpovede na životné otázky v prírode, teda akomsi návrate, alebo sa nechávaš skôr inšpirovať dobou progresu, ktorá určuje našu budúcnosť?
"Na mňa neplatí ani jedno ani druhé. Žijem strašne rýchlo, navyše v krajine, ktorá je strašne rozporuplná a to je Slovensko. Vidím to i v Čechách, kde trávim veľa času, je to tam to isté, len v bledomodrom. Práve to, čo sa tu deje a ešte bude diať, je pre mňa úžasne inšpiratívne. Zdrojm sú pre mňa medziľudské vzťahy, ktoré sa neustále menia, len treba otvoriť oči a vnímať ich."
Umenie by malo predstavovať akúsi opozíciu "systému", ktorý nám vládne, určuje pravidlá. Na Slovensku je situácia taká aká je, ľudia s nedôverou očakávajú septembrové voľby. Myslíš si, že súčasné kultúrne zázemie slovenských umelcov dokáže túto opozíciu vytvoriť?
"Podľa mňa naopak, niektorí prestúpia na breh 'establismentu', niektorí sa už nechali zlanáriť politickými stranami a budú pre ne hrať. Takýto ľudia už strácajú post umelca. Povedal som to veľmi tvrdo, ale je to tak. Sám som už dostal ponuku od ČSSD Miloša Zemana, aby som hral pre jeho kampaň. Odmietol som."
Myslíš si teda, že hudobné posolstvo sa dobou mení? Jednoducho, že ľudia, ktorí postupne prichádzajú na scénu už majú iné pohnútky, ktoré sa od ideálov umenia vzďaľujú?
"Je to tak, ako má byť. I nové kapely súčasnosti dokážu vytvoriť opozíciu moci. Post umelca je presne o tom, že on si môže dovoliť otvoriť ústa viac, čo je vo vyspelých krajinách akceptované. Samozrejme, pokiaľ nejde o nejakú propagáciu fašizmu či drog. Ale aj tak si myslím, že sa tu tase niektorí vyfarbia (smiech). Nové tváre ale musia prísť, to je vývoj a to my starší, ktorí sme tu už dlhšie, jednoducho musíme pochopiť. Naopak, mali by sme sa skúsiť od nich niečo naučiť. Sám mám kapelu, ktorej členovia sú odo mňa o 15 dokonca 20 rokov mladší. Som otvorený práci s mladými."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
