slonoviny a kostí spojené zlatým mostíkom. V ich umení potom pokračovali Rimania. Všeobecný stredoveký úpadok sa bohužiaľ prejavil aj tu, takže Európa na tieto znalosti mohla nadviazať až po viac než tisícke rokov.
Stredoveká zubná prax sa obmedzila na trhanie zubov, výmena bola iba veľmi výnimočná. Medzery medzi zubami boli bežné nielen u chudobných, ale aj u bohatých. Dokonca aj kráľovná Alžbeta I. (1533 1603) si vyplňovala diery medzi zubami látkou, aby na verejnosti vyzerala lepšie.
Falošné zuby boli upevňované hodvábnymi niťami. Pokiaľ však chýbalo viac zubov, bolo ich ukotvenie veľmi obtiažne. Ľudia, ktorí nosili totálne (úplné) náhrady si ich museli pri jedle vyberať. Umelé zubné podnebia nepriliehali ale držali pružinami, ktoré mohli nekontrolovane vystreliť z úst. Je známe, že George Washington veľmi trpel tým, že stratil zuby a mal zle držiacu zubnú protézu s umelým chrupom. Hlavný problém bol vo vhodnom materiále pre náhradné zuby, presnom odmeraní pacientových úst a upevnení zubov. Tieto problémy sa začali riešiť až v 18. storočí. Tak, ako v antike, materiálom pre zuby boli zvieracie kosti a slonovina. Používali sa tiež ľudské zuby, vytrhnuté z mŕtvych alebo predávané chudobnými ľuďmi z ich úst. Tieto falošné zuby sa však veľmi rýchlo kazili. Bohatí ľudia dávali prednosť zubom zo striebra, zlata, perleti alebo achátu.
Veľkou zmenou bolo zavedenie sadrových odtlačkov úst pacientov, ktoré zaviedol v roku 1756 Nemec Philip Pfaff.
V roku 1774 francúzsky lekárnik Duchateau a dentista Dubois de Chemant navrhli porcelánový chrup, ktorého vylepšenú verziu si potom De Chemant nechal patentovať. v roku 1789. V roku 1808 vynašiel taliansky lekár Giuseppeangelo Fonzi upevňovanie porcelánových zubov platinovým čapom. V Anglicku vynašiel zlepšené porcelánové zuby Londýnčan Claudius Ash v roku 1837.
Komfort a upevnenie protéz a zubov sa postupne zlepšovalo. Zásadná zmena však prišla s vynálezom vulkanizovanej gumy Charlesom Goodyearom v roku 1839. Tento lacný, ľahko opracovateľný materiál dobre "sadol" do úst a bol dobrým základom pre upevnenie zubov. Po roku 1870 skúšali používať celuloid, ten však mal veľmi veľké nedostatky.
Dnes sa na zubné náhrady prevažne používa akrylátová živica.
Autor: ji
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
