Mor zavinili krysy
Odkedy sa človek usadil a stal sa roľníkom, odvtedy sú krysy jeho nepriateľom. Pôvodne pochádzali zo stredomorskej oblasti, ako čierni pasažieri na lodiach sa rozšírili takmer po celom svete. Vzhľadom k svojmu zemepisnému pôvodu sú krysy teplomilné; v trópoch a subtrópoch žijú aj v prírode a škodia na poliach. V chladnejších oblastiach sa zdržujú len v budovách. V minulosti žili i v strednej Európe, počas 19. storočia ich odtiaľ vypudil ich konkurent, agresívny potkan, ktorý sa zrejme prisťahoval od severu. Dnes sa v strednej Európe krysy vyskytujú iba ojedinele, obyčajne na miestach, kde ich zavliekla riečna plavba.
Krysy sú obávanými skladovými škodcami na produktoch rastlinného pôvodu, hlavne na zrne. Zožerú, ako aj močom a trusom znehodnotia množstvo potravín a krmív. Plienili sýpky už starým Egypťanom, tí proti krysám ako prví zdomácnili mačku a munga. Naďalej krysy spôsobujú obrovské škody indickým roľníkom. Preto v indických dedinách neprenasledujú jedovaté kobry, lebo tie lovia krysy. Krysy roznášajú rad infekčných chorôb. Osobitne nebezpečné sú tým, že šíria mor, v minulosti nazývaný čierna smrť. Morové epidémie prešli všetkými svetadielmi, podľahli im desiatky miliónov ľudí. Pred zavedením chemoterapie sa úmrtnosť pri epidémiách pohybovala medzi 60 100%, v súčasnosti ešte stále dosahuje 20%!
Prvú celosvetovú epidémiu moru zaznamenali v 6. storočí n. l. Prehnala sa cez Arábiu, Egypt a Rímsku ríšu až do Británie. Druhá, najdlhšia a najzhubnejšia morová vlna okolo roku 1300 v Ázii sa presunula do Európy, kde vrcholila krátko po roku 1600. Za obeť jej padli desiatky miliónov ľudí. Spomienkami na jej vyčíňanie sú morové stĺpy a kostnice v mnohých európskych mestách. Do kostníc ukladali kosti obetí čiernej smrti. Tretia morová epidémia vzplanula v Číne v roku 1892 a postupne zachvátila Starý svet aj Ameriku. Nákaze podľahlo do druhej svetovej vojny 11 miliónov osôb. V súčasnosti sa mor vyskytuje len ojedinelo v strednej a južnej Ázii, Indonézii a Južnej Amerike, jeho šíreniu sa však darí zabrániť. Našu bezpečnosť pred vzplanutím morovej nákazy zvyšuje okolnosť, že chýba jej hlavný prenášač krysa.
Podľa zoológov by sa krysa mala volať potkan tmavý, tento názov sa však u verejnosti nevžil. Často ale dochádza k zámenám krysy a príbuzného potkana obyčajného. Potkan je pomerne robustný, vyznačuje sa tupým ňufákom, drobnými mäsitými ušnicami a chvostom trocha kratším ako telo. Uprednostňuje nižšie položené vlhké miesta, dobré znáša chlad a rád pláva. Je všežravý, viac obľubuje živočíšnu potravu. Krysa je menšia než potkan, dosahuje hmotnosť 150 250 g. Vzhľadom je podobná myši, má veľké uši, špicatý ňufák a dlhý lysý chvost. Jej pôvodné stredoeurópske populácie mali srsť čiernu. Novšie prisťahovalé krysy však sú najčastejšie hnedosivé, podobne ako potkany, čo zväčšuje pravdepodobnosť zámeny týchto príbuzných druhov. Odlišujú sa však spôsobom života. Krysa vyhľadáva vyššie položené suché miesta, ako sú pôjdy, silá, trámy v skladoch či stodolách a pod. Výborne sa šplhá, ale vyhýba sa vode. V potrave uprednostňuje obilie a ovocie. Ako väčšina hlodavcov i krysa je veľmi plodná. Samica vrhne 3 5 krát do roka 5 10 mláďat, tie sa po 6 týždňoch osamostatňujú a 3 4 mesačné dospievajú.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
