filtráciu a ohrievanie vzduchu, ktorý vdychujeme. Vône nám pomáhajú rozlíšiť kvalitu prostredia, ktoré nás obklopuje. Vône silné ovplyvňujú sexualitu aj náladu človeka.
So vzduchom vdychujeme látky, ktoré dráždia nervové zakončenia. Ak niečo intenzívne voniame, tak sa aromatické látky dostanú vo väčšom množstve k čuchovým receptorom. Ľudia reagujú na čuchové vnemy rozdielne, viac-menej to závisí od veku a pohlavia. Citlivosť na čuchové vnemy je u mužov a žien približne rovnaká. Muži sa väčšinou s novými vôňami i stretávajú iba náhodne.
Ak sme nútení dlhší čas tolerovať intenzívnu vôňu, buď príjemnú alebo nepríjemnú, po určitom čase ju už neregistrujeme. Ak nie sme vystavení pôsobeniu intenzívneho čuchového vnemu, po určitom čase bez problémov takúto vôňu zacítime. Malé deti nedokážu zaregistrovať viac vôní ako dospelí. Je to tak preto, lebo dospelí majú oveľa viac skúseností. Vôňu ktorú raz zacítime, si zapamätáme. Ak sa s ňou inokedy stretneme, dokážeme ju bez problémov identifikovať. Čuch sa začína zhoršovať u ľudí starších ako 75 rokov.
Poruchy čuchu môžu byť kvalitatívne a kvantitatívne. Znížená citlivosť čuchových receptorov sa nazýva hypsomia, úplná strata čuchu anosmia a zvýšená citlivosť čuchových receptorov hyperosmia. Veľmi často je porucha čuchu sprevádzaná zníženou citlivosťou chuťových pohárikov.
Zhoršenie čuchu môže byť trvalé, prípadne dočasné. Príčinou zhoršenia čuchu býva najčastejšie nádcha. Ide o dočasné zhoršenie čuchu, ktoré sa upraví. Ďalšou príčinou sú rôzne zápaly prínosových dutín, ktoré nevedú k trvalej strate čuchu. Nádory mozgu, nosové polypy môžu spôsobiť stratu čuchu s trvalými následkami. Čuchovému nervu škodia cigarety a rôzne dráždivé chemické látky.
Porucha čuchu môže spôsobiť úrazy, čo môže mať aj vážne následky. Najčastejšie na to doplácajú starší ľudia. Môže sa napr. stať, že nezacítia vôňu unikajúceho plynu, čo môže mať veľmi nepríjemné následky. Plyn sa nahromadí v miestnosti a pri vzniku malej iskry môže dôjsť k výbuchu.
Čuchové receptory sú špeciálne zakončené nervové bunky, ktoré sú umiestnené na malej ploche slizničnej membrány pokrývajúcej hornú stenu vnútorného nosa. Vlákna týchto senzorických buniek prechádzajú drobnými otvormi v kosti. Vstupujú do dvoch polodlhých čuchových receptorov, ktoré sú uložené na čuchovej kosti. Uloženie čuchovej bulby môžeme vidieť na snímke, nervové zakončenia majú tvar hrebeňa. Bulby sú zväčšené zakončenia čuchových nervov, ktoré obsahujú milióny nervových vlákien a vstupujú do mozgu. Čuchové nervy prenášajú čuchové informácie do čuchových centier uložených v mozgu.
Telieska receptorových buniek sú na dolnom konci zväčšené a z každého vystupuje niekoľko riasiniek, ktoré siahajú k povrchu slizničnej membrány. V riasinkách sú uložené receptorové miesta, aromatické látky ich stimulujú a nervové impulzy prenášajú čuchové podnety do mozgu. Dokážeme rozlíšiť niekoľko tisíc drobných pachov, na základe čoho dokážeme identifikovať najrôznejšie kombinácie aróm a vôní. Proces vnímania čuchových vnemov je založený na princípe fyzikálneho súladu medzi pachovými molekulami a receptorovými miestami. Do receptorov zapadajú v niektorých bunkách iba molekuly éteru. Pred stimuláciou receptorov sa musia molekuly rozpustiť v slizničnom hlene. Citlivosť tohto systému je pozoruhodná, stačí niekoľko molekúl, aby sme mohli identifikovať pach, prípadne vôňu.
Každý sa už stretol s nepríjemnými pachmi, ale aj s príjemnými vôňami. Čuch nám uľahčuje spoznávať prostredie, ktoré nás obklopuje. Vďaka čuchu dokážeme vychutnať niektoré príjemné arómy. Obklopujú nás látky, ktoré majú svoju typickú arómu a patria k našim nerestiam. Takýmto príkladom je káva, prípadne fajkový tabak. Každý, kto fajčí, má väčšinou obľúbený druh cigarety, prípadne tabaku. Čuch je jedným z najdôležitejších zmyslov. Mali by sme sa vyvarovať chronickému zápalu nosohltana, lebo môže spôsobiť zníženie, prípadne stratu čuchu a pri dlhšie trvajúcom zápale hrdla by sme mali vyhľadať krčného lekára.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
