Vkusný výber materiálov, mramorom a drahým drevom zbytočne neplytvali. Keď pôjde zdravý majiteľ prosperujúcej slovenskej firmy hore schodmi, ani sa od toľkého honosu nezadýcha. Nemôžu predsa prísť do polorozpadnutej špinavej budovy, zdôvodnila kroky vedenia v Bratislave riaditeľka pobočky. Áno, rokovací stôl stál 280-tisíc, ale to je z jedného kusa dreva, čiže nestojí ani tak veľa. Aj zariadenie vo vstupnej hale, ktoré závistlivci z kontrolného úradu vytkli poisťovni, stále slúži občanom, nikto ho nikam neodniesol.Potešilo ma to preto, lebo si naivne myslím, že keď sa budú mať dobre úradníci, budú sedieť v pekných a pevných budovách, choroby ich budú zďaleka obchádzať a nikdy neokúsia, čo je to liečiť sa v polorozpadnutej zatuchnutej nemocnici.Čo je to doniesť si vlastný uteráki hajzelpapier a dúfať, že sa nerozpadnú ani posteľ, ani vozík, na ktorom nesiete svoje dieťa na onkologické ošetrenie do druhej nemocnice krížom cez mesto, lebo cétečko v tej prvej opäť nefunguje. Ako sa trasie anestéziológ, keď asistuje pri operácii európskeho významu s predpotopným prístrojom. Ako si svetový kardiológ sadne za stôl, ktorý nie je z jedného kusa dreva a košickí lekári sú radi, že sa stolička pod ním nerozpadla.Keď zablokované účty nepopustia, črtá sa personálu košickej nemocnice voľno. I mali by ho využiť v prospech veci. Lekári a zdravotné sestry sa presunú zo zdravotníckych zrúcanín do parádnych priestorov poisťovní, kde spevom, tancom, prípadne recitáciou vytvoria príjemnú atmosféru, aby byrokrati nemali len riťky v teple a suchu, ale im aj dušu oblažili. Vítané sú heslá „Ďakujeme, múdra vláda, že odvážne riešiš problémy v zdravotníctve, prípadne „Deti na onkológii sa pomknú, len aby ste sa vy cítili dobre.Zdravý je systém, ak sú aj úradníci zdraví. Chorý je štát, v ktorom sa cítia dobre iba úradníci.Peter B. DOKTOR
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
