v stresových situáciách. Geneticky manipulované myši začali piť viac ponúkaného alkoholu ako normálne zvieratá.

Alkoholizmus nie je iba výsledkom zlých vplyvov prostredia. Na životné situácie reaguje v prvom rade organizmus, takže svoju úlohu zohrávajú aj gény. Dôležitým faktorom je aj stres.

Vedci z Inštitútu Maxa Plancka pre psychológiu v Mníchove skúmali súvislosť stresu, genetických faktorov a vzniku návykov, medzi ktoré alkoholizmus patrí. Pozornosť sústredili na hormón uvoľňujúci kortikotropín (CRH), ktorý riadi nielen hormonálnu odpoveď na stres, ale koordinuje aj niekoľko druhov správania, vhodných na zvládnutie stresových situácií.

V mozgu ovplyvňuje CRH regióny, ktoré sú relevantné pre emotívne stavy ako napríklad strach. Aby mohli nervové bunky na CRH reagovať, musia byť vybavené príslušným receptorom. Vedci ho deaktivovali tak, že z genómu myší odstránili gén na jeho produkciu.

Vedci potom ponúkli normálnym i geneticky manipulovaným myšiam, aby sa napili vody alebo osempercentného alkoholu. Myši z obidvoch skupín pili v tejto fáze rovnaké množstvo alkoholu a vody.

Zvieratá boli potom vystavené stresu - do klietky im dali cudziu myš alebo museli plávať vo vode. Geneticky manipulované myši reagovali na stres po troch týždňoch intenzívnejšou konzumáciou alkoholu. Takéto správanie sa prejavovalo ešte po piatich týždňoch.

Z toho vyplýva, že organizmus potrebuje na zvládnutie stresu celistvý systém, ktorý zabezpečí dostatočnú emocionálnu stabilitu. Nezodpovedanou otázkou zatiaľ zostáva, prečo nastala reakcia až po troch týždňoch. Podobné štúdie o alkoholizme zistili oneskorené i okamžité reakcie. Vedci sa domnievajú, že existujú rôzne formy alkoholizmu, ktoré majú odlišné spúšťacie mechanizmy.

Pri skúmaní mozgov geneticky manipulovaných myší narazili vedci na nadmerné koncentrácie receptoru NR2B, ktorý reaguje na alkohol. Koncentrácia receptoru bola zvýšená najmä v regiónoch Nucleus accumbens (sídli tu odmeňovací systém) a hipokampus, ktorý reguluje spomienky a reakcie na životné prostredie. Nervové bunky pravdepodobne v reakcii na stres tvorili viac receptorov NR2B, ktoré zvyšovali túžbu myší po

alkohole.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.