severozápadnom okraji Slanských vrchov a prakticky sa nimi začína hrebeň pohoria. Samotný hrad stojí na ryolitovom brale v nadmorskej výške 661 metrov a je jedným z najlepších výhľadových bodov na Prešov a jeho široké okolie. V minulosti na niekoľko desiatok metrov vysokých stenách brala vyrastali generácie prešovských vyznavačov skalolezenia.
Hrad, z ktorého sú dnes zachované už len nepatrné zvyšky múrov, vznikol pravdepodobne koncom 13. storočia a úzko súvisí s vtedajšími majiteľmi obcí Solivar a Soľná Baňa. Aj preto sa v literatúre uvádza pod starším názvom Soľnohrad. Jeho majiteľmi boli počas stredoveku Sóosovci, na základe rozhodnutia Uhorského snemu ho zbúrali v roku 1715.
Nielen históriou je však Zbojnícky zámok zaujímavý. Na skalných stenách vulkanických ryolitov rastie zaujímavé spoločenstvo rastlín. Je jedným z najkrajších príkladov sopečného pôvodu a stavby Slanských vrchov a predovšetkým významnou lokalitou teplomilnej kveteny. V literatúre sa uvádza takmer 20 zaujímavých druhov rastlín, ktoré sa v tejto lokalite nachádzajú. Pravda, ich skladba a hlavne početnosť sa časom mení, keďže pôvodne skalné, holé stanovištia zarastajú krovinami. Svoju typickú flóru majú aj lesy v bezprostrednom okolí skalnej formácie - dubiny, bučiny a lipové javoriny.
Zbojnícky zámok je od roku 1964 chráneným územím, na rozlohe 8 hektárov je tu vyhlásená prírodná rezervácia, ktorá chráni najmä spomínanú zaujímavú flóru skál a dubové porasty v jeho okolí.
BEDEKER
Prístup: Z Prešova autobusom mestskej dopravy na konečnú v Ruskej Novej Vsi, odtiaľ po červenej značke za pol hodiny lesnou cestou na vrchol skál ku zrúcaninám hradu.
Zaujímavosti okolia: Hrebeň Slanských vrchov - Šimonka (1 092 m), Čierna hora (1 073 m), rekreačná oblasť Sigord, Dubnícke opálové bane, areál Soľnej Bane v Prešove, Kokošovská dubina.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
