Druhá májová nedeľa si z predchádzajúceho storočia prináša sviatok, ktorý má opodstatnenie aj v novom tisícročí - Deň matiek.
Oslava materstva mala v dejinách miesto oddávna - stačí pripomenúť hold darkyniam života ako ho potvrdili objavy archeológov v podobe slávnych prsatých a bruškatých venuší, napríklad i našej známej z Vestoníc a zo Zemplína. Úctu k mamám výrečne potvrdzujú aj legendy, balady, piesne a povesti, napospol velebiace nadpozemskú silu maminej lásky. Ako ilustrácia poslúži vari krásne staré slovenské príslovie - Materina modlitba aj z dna morského dvíha.
Život už priniesol veľa úchvatných príbehov o mamách,ktoré popri iných hrozbách a pliagach, ohrozujúcich ich deti, museli čeliť aj silám z temnôt.
Pod Tatrami a na Zamagurí má obávaná Poludnica, ktorá unáša neposlušné deti inú podobu - vo Folvarku, Javorine, Jezersku i v Lendaku dodnes spomínajú bohynky. Sú to podľa povestí veľmi zlé víly, ktoré skúšajú silu materinskej lásky tým,že namiesto zdravých krásnych detí, podhodia mamám do kolísky svoje ratolesti - mrzké a zlé, obyčajne s veľkými hlavami a stareckými tvárami. Bohynky, zvané tiež džendžibaby sa údajne dodnes vyskytujú v Zbojníckej doline pri Lendaku, Pod Rogovou neďaleko Javoriny i pri jazere v Jezersku.
Mama musela v ťažkej skúšeke aj takémuto nedôchodčaťu prejaviť lásku a starostlivosť, za zlé by sa totiž bohynka odplatila zlom jej unesenému bábätku. Niektorí vedci tvrdia, že všetky tieto poludnice, džendžibaby, divožienky či grgolice sú stelesnením žien, ktoré v minulosti spoločnosť vyobcovala zo svojho stredu a i ony chceli pre svoj drobizg len to najlepšie...
Poludnicou sa u nás nazýva aj prašný vír, ktorý sa najmä v horúcom lete objavuje v nehybnom rozpálenom dni okolo poludnia - vraj je, keďže ľudia si pohyb prachu inak vysvetliť nevedeli, stopou Poludnice.
Maminu mocnú lásku a silu pripomína aj nenápadná ale známa bylinka s názvom materina dúška. Juraj Fándly ju vo svojom Bylinkárovi odporúča i pod názvami ladanum, temian a dobramyseľ na ochorenia dýchacích ciest, proti kŕčom, hnačkám a črevným cudzopasníkom. Ľudoví liečitelia,ktorí ju niekde na Slovensku poznajú aj pod názvom živilka či kukučky, ale ani moderná farmácia nezavrhuje materinu dúšku, je prímesou do liekov i kozmetických výrobkov. Keďže je všade veľmi rozšírená- ako čaj, kloktadlo, či prídavok do kúpeľa, odvďačí sa za pozorný zber krásnou vôňou, úľavou a osviežením aj neskúsenejším a začínajúcom zberateľom liečiviek.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
