národný tím má na dosah (resp. dosiahol) výnimočný úspech. Tešme sa, že na Slovensku práve "riešime" ten druhý prípad...
Ak sa už z vyššej perspektívy, než sú tradičné športové komentáre, píše o tejto téme, predmetom skúmania je zväčša otázka, prečo práve vrcholové výkony štátnych reprezentácií vyvolávajú euforické stavy vlastenectva a spájajú - nakrátko - aj úplne rozhašterené spoločenstvá. Zažili sme to počas "švédskej" noci, ale už aj pred zápasom vo štvrtok, keď sa v školách, úradoch, krčmách a kdekade vlastne o ničom inom nediskutovalo. A vláda skrátila svoje pravidelné zasadanie… Včera zase boli ústrednou (jedinou?) témou Rusi.
Otázka to bola zvlášť populárna v poslednej dobe v Česku. Pri každom novom ťažení "jágrovcov" (desaťbojárov, v r. 1996 futbalistov) sa nad fenoménom "prebudeného češstva" zhrýzali zástupy psychológov i sociológov. My však nešpekulujme zbytočne. Už len preto, lebo neoplývame toľkými príležitosťami oslavovať hrdinov. Proste to tak je. A hoci intelektuáli vystríhajú, že nejde o pozitívne emócie, ale iba o náhradné odreagovanie osobných problémov a frustrácií, my radšej teraz fandime, aby bolo to zlato.
Slovensko úspech potrebuje. Priznajme si úprimne, nie sme krajinou, ktorá by extra zvlášť na seba upozorňovala špičkovými výkonmi. Všeobecne, v ktorejkoľvek oblasti. Je populárne, ale banálne tvrdenie, že športovci zviditeľňujú štát lepšie ako napr. politici. V princípe je to samozrejmosť, daná z podstaty veci, platná kdekoľvek vo svete. Existujú aj seriózne štúdie o tom, ako zvýšené sebavedomie pozitívne motivuje. A existujú iné štúdie, ktoré ukazujú, ako deštruktívne pôsobí nedostatok sebadôvery na širšie spoločenské vedomie. (Napr. v USA by celkom iste nevyvolali celoštátnu kampaň výroky nejakého menšinového straníka, že je, povedzme, mexický politik pôsobiaci v USA, alebo, že "nemá vlasť".) To všetko je dokázané a overené. Záhadná je len tá "chémia", ktorá zariadi, že kolektívny úspech celku, ku ktorému sa hlásime, nechá na chvíľu zabudnúť na vlastné problémy.
Naši hokejisti sú na najlepšej ceste ešte vygradovať eufóriu, ktorá tu už panuje. Ak pred mačom so Švédmi bolo nemiestne ich favorizovať (priznajme, že vyhral šťastnejší), proti Rusom na optimizmus dôvod je. Ak sčítame "hodnotu" hráčov na trhu, zápas je už vlastne vybavený. Pálffy, Bondra, Šatan a Stümpel patria k hráčskej elite ďaleko najkvalitnejšej hokejovej súťaže sveta. Ďalší piati-šiesti k slušnému priemeru NHL a inokedy najväčšia slabina, brankár, chytá v životnej forme. V modrých (bielych) dresoch korčuľuje vo Švédsku najsilnejší slovenský výber, aký sa kedy podarilo vyskladať. Rusov - naopak - nechali v štichu ich najväčšie hviezdy (Jašin, Bure V., a ďalší tiež skončili sezónu). Šport je však povestný práve tým, že je nevyspytateľný. Zvlášť špičky NHL (veľmi často Jágr) hovoria, že skoro rovnaké slovo ako kvalita má aj šťastie. Preto, hoci predpoklad triumfu je značný, povedzme si pokojne ešte vopred, že úspechom je už aj striebro.
Zároveň majme na pamäti ďalšiu vec. Dohodneme sa asi ľahko, že bez elity, pôsobiacej dlhé roky v zámorí, by sme na zlato nemohli ani pomyslieť. Iste, narodili sa tiež pod Tatrami, ale: Kvalita Bondru a spol. rozkvitla v prostredí, ktoré je systémovo a mentálne nekonečne vzdialené bahnu, v akom sa dnes vyvaľuje slovenský šport. Obrovské rozdiely sú nielen vo financiách, kam sa niektorí snažia odviesť pozornosť, ale vo všetkom: V prístupe, poctivosti, nasadení, skrátka v množine prvkov, ktorým sa súhrnne hovorí PROFESIONALITA. "Šatanov miliónový gang" (švédski komentátori) sa vyšľachtil k dokonalosti v Amerike. K čomu by dnes stačili vrodené talenty a základy z mladosti, keby - ako za boľševika - boli nútení pôsobiť v domácej "extralige"? Viď výsledok zo Salt Lake City...
Toto treba povedať, lebo ak vyhráme, oslavy prekryjú podstatný jav: Slovenský šport, vo význame TUZEMSKÝ, je v dlhodobom úpadku. Systémovom i morálnom. Ani sám hokej nie je výnimkou a nepotrebuje reformu o nič menej, ako napr. zdravotníctvo, alebo sociálne zabezpečenie. Alebo dokonca - s odpustením - politika. Príjemný rozdiel je akurát v tom, že špičkoví reprezentanti, ktorí odišli skôr, než sa stihli prostredím nakaziť, dnes večer majú na to, aby maštaľné pomery milosrdne zahalili.
Nech tak aj bude. Len by sa pri hýrení nemalo stratiť zo zreteľa, že zo súčasných pomerov už ďalšia generácia víťazov nepovstane.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
