Švédsko, či Rusko len bledli závisťou, keď sa k slovu na ľade dostali naši doslova a do písmena zlatí chlapci. Keďže niektorí obyvatelia tejto zvrchovanej republiky sa o tom, že nejaký hokej vôbec existuje dozvedeli len počas uplynulého týždňa, poďme si vysvetliť, čo toto podstatné meno znamená, lebo ináč z toho budeme mať aj my hokej. Tentoraz však v hlave...
Takže, pekne po poriadku. Hokej je hra, kde sa po ľade naháňa desať ujov. Ich jediným cieľom je dostať takú čiernu poskakujúcu gumu, ktorá pri pohľade zhora vyzerá ako nejaký zbytočne nadutý kruh do blízkosti človeka stojaceho celý čas pri čudne vyzerajúcej kovovej konštrukcii. Ten pre zmenu vyzerá ako žijúci pozostatok dopravnej nehody niektorého zo šoférov nášho ministra spravodlivosti, čo sa dá pekne zistiť pri pohľade na jeho zadrôtovanú hlavu a čudne zalomenú dlhú palicu, ktorá by sa väčšine z nás hodila v záhradke na uväzovanie paradajok. A keď náhodou vyššie spomínaní ujovia dostanú tú čiernu gumu za chrbát uvedeného čudáka, vrhnú sa na šťastného strelca gólu jeho spoluhráči. A hoci zdiaľky by sa mohlo zdať, že ho majú v pláne minimálne prizabiť, oni ho len objímajú a potľapkávajú po ramenách a ostatných častiach tela, čím sa dotyčnému dostane celkom slušná masáž. No a zväčša vyhráva to mužstvo, ktoré absolvuje takýto rituál viackrát za 60 minút čistého času. A keďže naša "zborná" sa uplynulý týždeň vždy takto radovalo častejšie ako jeho súper, vybrali sa až do Švédska vychutnať si takéto radovánky aj naši najvyšší ústavní činitelia. Chceli síce všetci traja, lenže protokol a dobré mravy nedovoľujú, aby sme celý deň v našej domovine zostali bez nich. Pravdupovediac, hoci mnohí naši spoluobčania by im priali, aby sa z toho Švédska už nikdy nevrátili, ale takú radosť im urobiť nechcú. A tak sa do Škandinávie vybral len prezident Schuster a šéf parlamentu Migaš, smutný mikipremiér Dzurinda musel hlave štátu ustúpiť a zostať pozerať hokej doma. No aspoň sa počas prestávok mohol v pokoji zamyslieť nad vlastnými výrokmi, ktoré sa občas ocitnú aj na najvyššej priečke v našej pravidelnej rubrike Keby hlúposť kvitla...
Zopár takýchto prvenstiev za svoje nie príliš podarené výroky má aj jeden z našich najväčších humoristov, inak aj poslanec NR SR a žilinský primátor v jednej osobe Jánoš Slota. Dlhoročnou poctivou prácou sa mu z poslaneckého platu podarilo naškrabať nejakú tú tisícku, a tak sa rozhodol, že svoje "lóve" investuje cez nastrčenú firmu do nehnuteľností. Hoci je Slota národovec jak "bejk", vilka so štyrmi spálňami a troma obývačkami nebude stáť niekde pod Kriváňom, ale na chorvátskom ostrove Rab. V najbližších dňoch vraj plánuje odcestovať do Záhrebu, kde si vyberie nábytok do svojho nového letného sídla s nádherným výhľadom na Jadran, kde ho len samotný pozemok vyšiel v prepočte na okrúhle dva melóny. Aby sme šéfovi Pravej SNS nekrivdili, že nemá rád našu zvrchovanú republiku, musíme dodať, že nábytok si pôvodne plánoval kúpiť u niektorého zo slovenských výrobcov. Lenže, keď si prepočítal clo, ktoré by musel zaplatiť na hraniciach, národná hrdosť išla v jeho prípade nabok a radšej uprednostnil svoju plnšiu peňaženku. Nuž ako sa hovorí, dobrá gazdinka kvôli pierku aj plot preskočí, zatiaľ čo pravý národovec kvôli lacnejšiemu domčeku sa vykašle na clo.
P.S. V Bratislave si okrem našich hokejových fanúšikov zapískali brzdy poslanca Malchárka, no tentoraz to nebolo od radosti. Po zasadnutí parlamentu totiž išiel s boľavým zubom na polikliniku, chvíľka nepozornosti, syn ho čakal a pod tlakom ďalších okolností narazil. Jeho poslaneckú (ne)ANOšikovnosť si odniesla zo zastávky sa rozbiehajúca električka MHD. Ona má síce len poškodený lak, no Jirkovi sa po manželstve zdemoloval aj Mercedes. Poslanec Malchárek podotkol, že takéto havárie sa nevyhýbajú ani pilotom Formuly 1 a minulý mesiac takto vraj nabúral aj mladší Schmi. Na ospravedlnenie jeho rýchlejšej jazdy však musíme spomenúť najmä to, že na Hungaroringu, v Silverstone alebo Imole žiadne električky nejazdia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
