Pomáhala mu riešiť otázky týkajúce sa študentov v Košiciach. Spravila toho mnoho a nielen pre nás, ktorí sa (m)učíme v školských laviciach. Asi najvďačnejšie jej boli deťúrence z Detskej nemocnice. Komu? Študentskej exrichtárke Katke Džunkovej, ktorá 2. mája odovzdala richtársky modrý talár svojej nástupkyni Tatiane Klešíkovej.
Ako richtárka si toho spravila veľa. Si sama so sebou spokojná?
"To, čo som urobila, tak to by asi mali posúdiť iní, pretože nie veľmi rada sa chválim. Ale myslím, že toho bolo dosť."
Môžeš to upresniť?
"Keď ma zvolili, existoval iba Študentský parlament. A ja som sa chcela orientovať predovšetkým na základné školy. Do volebného programu som si dala environmentálnu výchovu, aby žiaci na 'základkách' pochopili význam životného prostredia. Pôvodne som uvažovala o besedách, no to by bolo absolútne nudné. Potom som so svojimi bývalými spolužiakmi zo ZŠ Laca Novomeského prišla na nápad robiť to pomocou muzikálu Huglili. Toto meno dostal po mojom králikovi. Muzikál bol o jednom bohatom pánovi, ktorý nebral na prírodu ohľad, až sa mu to vypomstilo a všetko pochopil. Bolo to pekné."
Pre koho bolo toto dielko? Kto ho mal šancu vidieť?
"Hlavne pre deti zo základných škôl. Pre prvý stupeň, možno i piatakov, šiestakov. Muzikál mohli vidieť aj žiaci asi desiatich košických škôl, po ktorých som so spolužiakmi chodila a tento muzikál predstavovala. Zožal veľký úspech, ale je mi ľúto, že na niektorých školách nám dali nevhodných divákov. Ôsmaci, deviataci. A to už nebolo ono..."
Spomínala si niečo o žiackom parlamente. Vznikol nakoniec?
"V lete som sa zamerala na medializáciu tejto myšlienky. Parlament so študentmi stredných škôl a žiakov základných nebol celkom v poriadku. Jednoducho to nešlo dokopy. A tak to v septembri vzniklo. Teda nanovo sa rozbehol i študentský parlament, ktorý prijal nových členov a 1. októbra sme slávnostne založili Žiacky parlament. Tie dva spolupracujú v dokonalej symbióze a zatiaľ to funguje. Koncom októbra sme v žiackom parlamente rozbehli súťaž Kevedko. Bola to asi 6 mesačná vedomostná súťaž o Košiciach. Víťaz mal podporiť akési patriotické cítenie Košičanov. Takisto som so spoločnosťou pre Ochranu vtáctva na Slovensku robila akciu s názvom Ľudia, pozrite sa z vlaku! Znie to trochu bláznivo, ale dosť na to ľudia išli. Boli akýmisi spolupracovníkmi pri mapovaní vtáctva, k čomu sme im dali letáčiky a takýmto spôsobom ich o akcii informovali."
Najmä zainteresovaným veľa hovorí Holterov monitor...
"Tento prístroj má pomôcť pri diagnostikovaní srdcových chorôb. V tejto akcii bola i istá symbolika. Všetko sa krútilo okolo srdiečok. Prístroj je pre srdiečka detí, ktoré im nefungujú tak akoby mali. Ľudia, ktorí do zbierky prispeli dostali srdiečko od chorých detí, ktoré ho robili úprimne od srdca. Zbieralo sa v meste, kde to bolo najefektívnejšie ale i na školách. No musím spokojne prehlásiť, že to účel splnilo. Vyzbieralo sa asi 150 tisíc korún a so 100 tisícami od súkromného sponzora sme tento prístroj pre Detskú nemocnicu zakúpili. Teraz slúži pre detičky z nemocnice."
Čo bolo ďalej?
"V decembri sme mali na Hlavnej ulici stánky, kde študenti predávali vlastnoručne vyrobené veci. Niektoré síce neboli bezchybné, no ľudia ich ochotne kupovali. Výťažok išiel do ZOO na adopciu muflóna.
Na Vianoce mal Študentský a Žiacky parlament prezentáciu pod jedličkou v podobe mladých detských talentov a odovzdali sme šek Detskej nemocnici na Holtera. V januári sme v parlamente zorganizovali súťaž Moje milé všeličo."
Moje milé všeličo?
"Bola to literárno-výtvarno-modelárska súťaž. Podstata bola v tvorení. Súťažiacich sme neobmedzovali, mohli písať, maľovať, jednoducho robiť, čo chceli a o čom chceli. V marci sme mali jednu výbornú akciu hlavne pre deviatakov. Stredoškoláci z rôznych košických stredných škôl tú "svoju" prezentovali, aby deviataci vedeli, do čoho sa púšťajú. A ešte sme mali jednu akciu s názvom Štyri stromy - dve bránky. Chcela som ju zorganizovať celoplošne, no nakoniec to vyšlo iba na Železníky, kde sme na futbalových ihriskách, ktorým chýbajú bránky zasadili štyri stromy v podobe dvoch bránok. Tie pomohli mladým futbalistom a trošku okrášlili aj prostredie na sídlisku."
Pomaly sa dostávame k prítomnosti. Kde si sa rozlúčila so žezlom richtárky študentov?
"Dozvuk mojej práce bol viditeľný hlavne na Deň mladých (6. mája - pozn. red.), ktorý uzatvoril moju činnosť."
Niečo tu po tebe určite zostane. Ale mala si v pláne čosi, čo sa akosi nepodarilo uskutočniť?
"Keď som písala môj predvolebný program, nemala som predstavu, že je to také náročné. Niektoré body boli príliš naivné, ale to som si uvedomila až s istým odstupom času. Napríklad separovaný zber odpadov. Navyše, túto záležitosť vyriešil aj tak nový Zákon o odpadoch."
Čo hovoríš na svoju nástupkyňu?
"Musím povedať, že to bol tvrdý oriešok pre porotu, pretože všetci boli viac ako len dobrí. Dúfam, že nás nesklame, a že bude dobrá. Ja myslím, že sme vybrali dobre."
Ty si prešla všetkým a máš skúsenosti so záležitosťami, ako sú prípravy. Čo by mal študent vedieť, ak sa chce dostať budúci rok na tento post?
"Určite by mal byť kolektívnym typom, ale nie v takej miere, že všetko zaňho budú robiť iní. Niekedy sa stanú i také veci, že s každým dobre nevyjde, a tak by sa mal vedieť postaviť na vlastné nohy. Musí byť samozrejme kreatívny. Jednoducho povedané, má mať zmysel pre realitu a nemal by vo svojom programe stavať vzdušné zámky."
Ako sa mohli žiaci prihlásiť?
"Cez školu. Na školy sme posielali prihlášky a vedenia škôl mohli nahlásiť jedného žiaka. Potom sme neverejne vyberali a vo finále sme mali štyri dievčatá a dvoch chlapcov."
Aj tak ste ale mali relatívne málo uchádzačov o richtársku stoličku. Kde vidíš príčinu?
"Zrejme vo vedomostnom teste, z ktorého majú strach skoro všetci. Od toho takmer nič nezávisí. Hlavne, nech si veria. Musíte byť sebavedomí a nebáť sa presadiť svoje návrhy a ciele. V každom prípade, je to veľmi zaujímavé."
Katke Džunkovej sa jej sen splnil a richtárkou sa stala. Ak vaše dušičky chodia po podobných chodníčkoch, informujte sa na svojej škole, lebo košickí študenti o rok čakajú možno na vás.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
