pešiakom v šachovej partii, ktorú s ním rozohral všemohúci štát.
O "kvalite" niektorých našich legislatívnych noriem sa presvedčil aj jeden z našich čitateľov, ktorého koníčkom je vydávanie časopisu pre modelárov. "Nebudem radšej hovoriť s akými úradníckymi peripetiami sme sa stretli už len pri registrácii časopisu. Nemyslím si, že produkt, obyčajný klubový časopis, ktorý som si sám vymyslel a sám si ho si ho financujem, by mal podliehať nejakej registrácii. Navyše pri každej, aj najmenšej zmene musím informovať ministerstvo, čo považujem za absolútne zbytočné. Nevydávam predsa pornografiu, aby som musel byť neustále kontrolovaný," hovorí Jozef Anďal (na snímke), šéfredaktor modelárskeho "občasníka".
Oveľa závažnejší problém však tkvie v niečom inom. Pán Anďal totiž musí podľa Zákona o povinných výtlačkoch, zasielať po jednom kuse časopisu niekoľkým verejným inštitúciám, ktoré určuje zákon. "Zákon presne stanovuje kam povinné výtlačky musíte posielať. Pripomínam iba, že je to na vlastné náklady. V mojom prípade ide o osemnásť kusov. Môj klubový časopis posielam napríklad aj do parlamentnej knižnice. Neviem si ani predstaviť, na čo im tam bude. O potrebe posielať jeden výtlačok do vedeckej knižnice nepochybujem, ale do parlamentu?" kladie si otázku podnikateľ.
Ani tento fakt však fanúšik modelárstva neberie zvlášť tragicky. Povinné zasielanie výtlačkov má aj isté pozitíva. Horšie je, že náklady spojené s posielaním časopisu si musí hradiť jeho vydavateľ. Náš čitateľ tak ročne prichádza o štyri tisíc korún. Nie je to veľa. Podľa jeho slov však v tejto kauze ide o princíp.
"Nedalo mi to, tak som sa rozhodol trocha pátrať. Priznám sa, že ma "navnadil" môj český kolega. Keď som mu povedal, čo všetko musím ako vydavateľ urobiť, aby som neporušil zákon, otvoril oči a povedal, že u nich také niečo neexistuje. Údajne sa v Čechách vydavatelia obrátili na Ústavný súd a ten platnosť zákona zrušil, s konštatovaním, že ide o upieranie práva na majetok. Naštudoval som si preto podrobne našu, slovenskú ústavu. V jednom z článkov sa hovorí, že štát nemôže konfiškovať majetok bez adekvátnej náhrady. Tu už ide podľa môjho názoru o konflikt zákona s ústavou," dodáva J. Anďal, ktorý sa čuduje, že takýto zákon môže už toľko rokov vôbec existovať.
Podal preto vlastné podanie na Ústavný súd Slovenskej republiky (SR). Ten mu však promptne odpovedal, že podanie môže predložiť iba zastupujúci advokát, člen advokátskej komory, respektíve tridsať poslancov Národnej rady SR.
"U troch popradských advokátov som pochodil rovnako. O môj prípad nemali záujem. Podľa nich by to bol drahý, časovo náročný a hlavne nudný prípad. Nálady by sa podľa nich vyšplhali až na 50 tisíc korún. To bolo veľa. Následne som sa e-mailom obrátil na všetkých 150-tich poslancov. Prvý sa ozval pán Brocka, potom pani poslankyňa Čižmáriková. Nakoniec sa ohlásili páni z OKS, ktorí sú ochotní s tým niečo robiť. Problém je, že tento parlament už s tým zákonom v tomto volebnom období už neurobí nič. Nie je čas," konštatoval modelár. Podľa neho je ešte šanca v prípade, že by tridsať poslancov podalo podnet na Ústavný súd.
Trefou "do čierneho" by však podľa J. Anďala bolo podanie žaloby na SR na medzinárodný súd pre ľudské práva v Štrasburgu. Tam je najvyššia šanca. Môže to však trvať aj niekoľko rokov. Jedna z možností je obrátiť sa na novozvoleného ombudsmana. Osobne však neverí, že ochranca verejných práv niečo urobí. "Vieme, kto bol za ombudsmana zvolený. Neverím, že by v tejto veci niečo urobil. Čakám, či sa niečo pohne v parlamente. Zatiaľ sa mi ozvali dvaja advokáti, ktorí sú ochotní za mňa podať podanie do Strassburgu. Viem, že sa to môže ťahať roky, ale dovtedy časopis nezanikne. Chcem len to, aby mi majetok nebol konfiškovaný. Za to, že do knižníc posielam svoj časopis požadujem adekvátnu finančnú náhradu. Nič viac," zakončil majiteľ modelárskeho periodika.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
