daroval im ten najlepší kúsok zeme, ktorý si chcel pôvodne nechať pre seba. A tak vzniklo Slovensko. Ak by bol tento príbeh pravdivý, bolo by to možno u nás a s nami o čosi lepšie. Skutočnosť je však trochu iná. V kauze "Slováci" je veľmi obtiažne odpovedať už na jednu zo základných otázok konkrétne tú, ktorá sa týka národného povedomia.

Napriek tomu, že sa na jednej strane tvárime hrdo a za naše Tatry, halušky a hokejistov by sme aj dušu dali, na strane druhej utekáme kade ľahšie za lepším životom, lebo tu u nás sa drvivej väčšine z rozličných dôvodov "nepáči". Hokejistov som pri vymenovávaní našich "predností" samozrejme nespomenula náhodou. Práve im sa totiž z času na čas podarí takmer nemožné spojiť Slovákov v jednu veľkú pospolitosť, ktorá na chvíľu zabudne na všedné problémy a so všetkou vervou sa vrhne do skandovania hesiel plných národnej hrdosti. S niečím podobným sa v našich zemepisných šírkach stretneme len v naozaj výnimočných prípadoch, nakoľko u nás (ešte stále) nie je "normálne" byť hrdý na vlastnú krajinu. Práve preto nemožno našim hokejistom uprieť istú zázračnú silu, nielen v samotnej hre, ale najmä v schopnosti zjednotiť národ pred televíznymi obrazovkami (a nielen pred nimi).

Počas týchto vzácnych chvíľ ide do úzadia ešte aj všade prítomná politika, či rozbiehajúca sa predvolebná kampaň a to už je čo povedať! Bez ohľadu na to, ako by skončili sa im už teraz podarili minimálne dva husárske kúsky: dostať sa do finále a zviditeľniť Slovensko vo svete, čo v nás aspoň na chvíľu prebudilo skryté zárodky národnej hrdosti. Možno by bola na mieste otázka, prečo sme na svoju krajinu hrdí iba v takýchto výnimočných chvíľach. Je to tým, že nás nevychovávajú v slepej viere neprekonateľnosti nášho národa ako je to v prípade Američanov, alebo je za všetko zodpovedná zlá ekonomická situácia, či kvantum nikdy nesplnených predvolebných sľubov, ktorými nás politici už niekoľko rokov držia pri živote? Je na vine nedostatok celosvetových úspechov v športe alebo ktorejkoľvek inej oblasti, naše malé rozmery na svetových mapách alebo sme jednoducho tak unavení a otrávení, že nám na tom už vlastne nezáleží? Ťažko povedať. Odpoveď na túto otázku nepozná asi nikto z nás. A to je veľká škoda, lebo sila, ktorú v nás na chvíľu prebudili hokejové úspechy, by sa dala využiť mnohými spôsobmi.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.