výtvor, ktorý plynne rozpráva.
Je radosť pozrieť sa na sympatické, dojemné, nežné, priam krásne ľudské stvorenie s pekne zafarbeným hlasom, čo hovorí alebo číta duchaplné myšlienky. Neraz však je telo iba krásnym obalom pre vulgárnosť. Stáva sa, že kráska je dámou len do chvíle, keď sa jej z úst (krásnych) vyderie slovo, ktoré nie je vhodné počuť, nieto napísať.
Vážme si vypovedané slová. Nemali by sme nikdy zabúdať na to, že telo a hlas sú v takej symbióze, že naozaj tvoria človeka nielen navonok. Vyslovené slovo už na svojom počiatku je to, čo tvorí a formuje celé naše dianie.
Pre niekoho neplatia žiadne slová, mnohé nám zoberú dych. Niektoré slová si dávame "za klobúk", mnohí však zo zbabelosti nepovedia slovo, ktoré by pomohlo.
Človek neraz vo vytržení vysloví slovo, ktoré ihneď oľutuje. Takéto prázdne slová sú ako pleva, ktorú vietor roznáša, lebo neobsahujú ani jediné zrnko múdrosti.
Jedno naše zemplínske príslovie hovorí Splitac jedno povers druhé a ukazac robotu ta to dva. Mnohí sme to pochopili neskoro. Je to však vždy lepšie ako nikdy.
Autor: Ľudo Visokay
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
