najslastnejšie chvíle od vstupu do samostatnej existencie v r. 1993. A listovať v pamäti by sa dalo ešte aj hlbšie do federálnej minulosti - povedzme až k Belehradu 1976... Je to tak a nebude inak; nič nedokáže uvoľniť toľké celonárodné veselie, ako zlatý triumf na majstrovstvách sveta či OH.
Aj vo finále pokračovali Filcovi "boys" vo veľkolepom diele. Podali excelentný výkon, potvrdili extratriedny formát. Obstáli i v najťažšej skúške, keď súper päť minút pred koncom vyrovnal. Oni ale dokázali vziať históriu ešte raz do svojich rúk. Tento moment je výpoveďou nielen o obrovskej hernej kvalite, ale aj o morálnej sile. A nebol to jediný prípad, veď nepriaznivý vývoj otočili Slováci vo svoj prospech na turnaji viackrát. Experti nielen hokejoví, ale aj z iných odborov prízvukujú, že skutočná veľkosť tímu či jednotlivca vynikne práve v krízových situáciách, keď k profesionálnemu majstrovstvu rúk a nôh treba pridať ešte srdce, hlavu a koncentrovanú vôľu navyše.
Výsledok z Göteborgu obletí planétu. A hoci ozvena úspechu časom opadne, ovplyvní prognózu krajiny nielen v športovej sfére, ale aj v zdanlivo odťažitých oblastiach. Štát s posilneným egom hľadí v ústrety lepšej perspektíve možno aj v rokovaniach o členstve v EÚ; vo výskumoch, ktoré sa pýtajú na to, ktoré postkomunistické krajiny by občania eurozóny medzi seba najskôr prijali, sa Slovensko doteraz vždy umiestňovalo na chvoste (vyhráva pravidelne Maďarsko). Je tomu tak aj preto, lebo mnohí respondenti si nás nedokázali ani správne zaradiť. Po predstaveniach Bondru a spol. určite klesne percento tých, ktorí si v anketách ani nevedia spomenúť na štvrtú krajinu V-4... Ak sa z takého zviditeľnenia tešíme, nemá to ešte veľa spoločného s nacionalizmom. Len o čosi príjemnejšie sa napríklad bude v zahraničí pohybovať spoluobčanom, ktorí sa cítili zakríknutí v spoločnosti Nemcov či iných západniarov.
Filcov zlatý výber je vzpruhou a motiváciou novej kvality. "Pre Slovákov, ktorí si vytvárajú pocit dôvery sami v seba, je také psychologické víťazstvo veľmi dôležité" - znela včera najpozoruhodnejšia veta z burácajúcej tribúny na námestí SNP. Vyslovil ju Ján Filc. Veru, aj Slovensko, ako každý štát, potrebuje pozitívnych hrdinov a "success story" (príbehy úspechu), na ktoré si môže spomenúť, keď mu je najťažšie.
To treba asi podtrhnúť, lebo až opadne prvá eufória, iste sa objavia múdre texty, ktoré budú inštruovať, že pyšný má byť človek iba na to, čo dokáže sám. A že davové uctievanie víťazov je len substitučná droga, ktorá necháva zabudnúť na vlastné príkoria a neúspechy. Kus pravdy v tom je, ale iba kus. Budúce úspechy, výkony a prosperita nepovstanú iba z práce a talentu, ale aj z viery vo vlastné možnosti. A tá sa rodí aj z pozitívnych príkladov. Pálffy a spol. nech preto neslúžia ako ikony "národnej hrdosti", ale nasledovaniahodné vzory profesionality.
Titul pre Slovensko je spravodlivý. Iba pred tromi mesiacmi sa Ján Filc balil v Salt Lake City (SLC) ako hlavný porazený. Na vine boli iste aj jeho vlastné rozhodnutia, omnoho väčšmi však herný plán, ktorý absolútne uprednostnil komerčnú stránku ZOH pred športovou. Teraz sa na trénera (a na Slovensko) usmialo šťastie a zadosťučinenie si vybral aj s úrokmi. Pokiaľ v SLC sme mali k optimálnemu zloženiu kádra najďalej zo všetkých účastníkov, v Göteborgu to bolo presne naopak. Bolo skrátka načase, aby Slovensko, vzhľadom na početnosť a silu svojich špičiek v NHL, už raz na svetovom šampionáte zvíťazilo.
Zároveň by bolo nešťastím, keby sa stratilo zo zreteľa, že toto zlato nie je odrazom hokejovej reality priamo pod Tatrami. Tuzemská skutočnosť je taká, že hráči, ktorí neutečú na farmy NHL či aspoň do Česka ešte pred dovŕšením seniorského veku, sa v drvivej väčšine do svetovej špičky už nepresadia. Veľká otázka je, dokedy budú vyrastať v juniorských tímoch talenty, o ktoré elitné súťaže prejavia záujem. Správna odpoveď na túto otázku sa však nedá hľadať v hokejovom hnutí. Treba ísť do širších súvislostí, ktoré sa týkajú efektivity systému fungovania celej spoločnosti.
Inak povedané - podobne ako do zdravotníctva či školstva, ani do hokeja sa nesmú nalievať peniaze skôr, než v jeho organizácii a vzťahoch dôjde k hlbokým systémovým zmenám. Je to možno nevhodné apropo na záver, ako päsť na bujaré oslavy, žiada sa ho však vysloviť: Ani vynikajúce zlato z Göteborgu nemôže byť argumentom na vymáhanie štátnej podpory. Vybojované bolo nie vďaka, ale napriek existujúcim pomerom medzi slovenskými mantinelmi.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
