revolúcie. Naposledy bolo vraj takto plné v novembri 1989.
Hlavná stanica zažívala už od rána s každým novým vlakom nápory skandujúcich fanúšikov z celého Slovenska. Tí sa peši po Štefánikovej ulici presúvali do centra. Sprevádzali ich trúbiace autá, z ktorých viali slovenské zástavy, šály alebo bielo-modro-červené stuhy.
Dav na námestí zabávali hudobníci, ale aj veľkoplošná obrazovka, na ktorej premietali dôležité momenty finálového zápasu. Ľudí v teplom počasí oblievali vodnými delami, mnohí z nich však aj tak omdlievali. Najmä vpredu a po krajoch davu, kde bola neznesiteľná tlačenica.
Okrem záchranárov mali prácu aj policajti. Neustále upozorňovali deti, ktoré vyliezali na elektrické stĺpy alebo dopravné značky, odkiaľ chceli lepšie vidieť. Keď prišli hokejisti, deti sa rôznym spôsobom dostali až na steny domov, niektorí ľudia vyliezli na stromy alebo strechy stánkov s pivom a hamburgermi. Mamička svoje dve asi štvorročné ratolesti posadila na poštovú schránku. Davom sa prechádzala princezná v čiernych šatách, ktorá každému rozdávala malú zlatú hviezdičku - pre šťastie.
Ľudia si na každý voľný kúsok tela napísali Slovensko, Bondra, Šatan alebo Majstri. Niektoré "modely" pobavili aj policajtov. Tí si po dlhšom váhaní potriasli rukou s veselou ženou a jej dieťaťom, ktorá ich o to v zjavne dobrej nálade prosila. Výroky "Nech žije polícia" ich pobavili a neurazili.
So Slovákmi sa tešili aj zahraniční turisti, ktorí si s úsmevom nahrávali slovenskú radosť na videokameru. Postarší rakúsky párik uznanlivo kýval hlavou nad celou atmosférou. Videokamery a fotoaparáty mala väčšina ľudí.
Po príchode celého nášho tímu asi o štvrť na tri sa dav dostal do varu. Hokejisti otvorili niekoľko fliaš šampanského a v dobrej nálade si s divákmi zaspievali slovenské ľudové pesničky Vysoký jalovec, Macejko alebo Slovenské mamičky. Hlavnými spevákmi boli najmä Miroslav Hlinka a Ján Lašák. Ľuďom sa za priazeň poďakoval Peter Šťastný, Ján Filc, Miro Šatan aj nový "boh" Peter Bondra. Ten chcel ísť z Göteborgu priamo do Washingtonu, ale kvôli fanúšikom sa zastavil aj v Bratislave. Z politikov nebol na pódiu nikto.
Počas osláv skolabovala najmä mestská hromadná doprava. Električky v centre mesta museli spomaliť kvôli davom ľudí. Autobusy premávali nepravidelne. Ľudia zase úplne ignorovali predpisy. Pred Prezidentským palácom chodili všetci cez prechod pre chodcov aj na červenú. Autá zastavovali slovenskými zástavami.
Hokejisti odišli asi po pol hodine. Väčšina ľudí sa rozišla do okolitých ulíc, tvrdé jadro však zostalo na námestí a pokračovalo v oslavách. Na uliciach sa oslavy prejavili neporiadkom - porozbíjané fľaše, odpadky a z každého rohu vanul nepríjemný zápach. V každej časti mesta však bolo stále počuť "Slovenskóóó."
(mož)
Autor: Skupina Sv
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.