krajina nemá toľko majstrov sveta ako my, USA, Germany, takých chlapcov nemá nik." Veru tak, keďže naši hokejisti získali titul svetových šampiónov, uvidieť ich na vlastné oči chcelo celé Slovensko. Už od rána prúdilo na bratislavské letisko množstvo aút, medzi ktorými sme našli ŠPZ-ky zo všetkých kútov republiky od Sobraniec, Košíc, Svidníka, Prešova, Popradu cez Rimavskú Sobotu, Čadcu, no pochopiteľne najviac ich bolo s domácimi značkami. Na letisku sa pred trinástou zhromaždilo podľa našich odhadov dobrých päť tisíc fanúšikov odetých vo vlajkách a slovenských dresoch, ktorí svoju radosť dávali najavo neustálym skandovaním mien našich hráčov a mávaním transparentami. Najčastejšie sme mohli počuť výkriky "Slovensko, Slovensko", či "Majstri, majstri" v kombinácii s prevolávaním na slávu kapitánovi Mirovi Šatanovi, či strelcovi rozhodujúceho finálového gólu Peťovi Bondrovi.
Aby sa fanúšikom lepšie spievala hokejová hymna My na to máme, priniesli si so sebou povolený doping v podobe alkoholu, ktorý v kombinácii s horúcim slnkom robil doslova divy. Na oslavy sa však dobre pripravili aj policajti. K dispozícii bolo aj 15 kukláčov, no tí sa na rozdiel od našich hokejistov k vážnejšej akcii nedostali. Lietadlo zo zverencami Jána Filca pristálo na letisku M. R. Štefánika za nadšených ovácií našich fanúšikov o 13.09 hod. Ako prvý z neho vystúpil náš kapitán Miroslav Šatan a len čo nad hlavu zdvihol zlatý pohár majstrov sveta, vďaka neuveriteľnej atmosfére nebolo počuť vlastné slovo. Šampusy vybuchovali nielen "v hľadisku", ale nešetrili nimi ani naši zlatí chlapci, ktorí postupne vychádzali. Evidentne dojatí slovenskí hokejisti sa pochytali okolo ramien a spoločne s detvianskymi muzikantami si zaspievali remixovanú verziu piesne "Slovenské mamičky pekných synov máte, vychovali ste ich, na hokej ich dáte!" Medzitým sa k nim pridali aj ich manželky, priateľky a rodinní príslušníci. Najviac nás medzi nimi zaujalo obtiahnuté červené tričko snúbenice Žigiho Pálffyho Zorky Czoborovej, ktorá sa nám priznala, že hoci aj ona bola majsterkou sveta vo fitness, po takomto prijatí fanúšikov jej po chrbte behajú obrovské zimomriavky. Aj Žigy by niečo veľmi rád povedal, ale s pribúdajúcim šampanským v žalúdku mu to išlo čoraz ťažšie. "Je to jeden z mojich najkrajších dní v živote. Dnešok je pekný, ale včera to bolo ešte viac super. V sobotu po zápase som ešte dlho neveril, že je to pravda. Ale sme majstrrrri," povedal nám neskôr na oslavách v hoteli Bratislava s dovetkom, že nech ho ďalej nemučíme, lebo si musí oddýchnuť.
Chlapci sa potom pobrali bližšie k svojim obdivovateľom, pričom na povzbudenie si zatrsali na známu pieseň "Hop, hop, kto neskáče ten je ko..t" Z poschodia letiskovej budovy fanúšikov postriekal šampanským brankár Janko Lašák a na zábradlie vyliezol aj Robo Petrovický, ktorého však dobre istili spoluhráči. "Na majstrovstvách sveta nám vyšlo úplne všetko, mne vyšla v švédskom Modo aj sezóna, jednoducho nenachádzam slov. Som nevýslovne šťastný, je to skrátka super a teraz hor sa oslavovať," tešil sa center štvrtého útoku Miro Hlinka. Všetci si zaspievali hitovku včerajšieho dňa My na to máme a za policajného doprovodu sa predierali bratislavskými ulicami až na Námestie SNP. Tam ich krátko po druhej poobede privítalo skandovaním Majstri sú doma dobrých 30 000 ľudí z celého Slovenska. Ako sme sa dozvedeli, niektorí z nich tam ešte zostali z predvčerajška, keď sledovali na veľkoplošnej obrazovke priamy prenos z finále. Nálada na námestí sa dala opísať jediným trojslovom - super, bomba, špica. Ľudia sa podobne ako na letisku objímali a tešili z doposiaľ nevídaného úspechu našich hokejistov a liali do seba hektolitre piva. Podľa generálneho manažéra Petra Šťastného je titul majstrov sveta najkrajším športovým zážitkom v histórii Slovenska. Miro Šatan zas nečakal, že po petrohradskom striebre spred dvoch rokov príde zlato tak skoro. "Sen o titule majstra sveta som nosil v srdci, ale že sa to stane už teraz, som veru nečakal. V srdci si to uchovám po celý život," skonštatoval náš kapitán za hromového skandovania davu "Šatan nie je hráč, Šatan je boh". V podobnom duchu sa vyjadril aj Popradčan Peťo Bondra, ktorý mal ešte aj na recepcii pocit, že sníva. "Dúfam, že sa čím skôr zobudím a vychutnám si to." Hoci trénera Jána Filca pred troma mesiacmi po olympiáde posielali našinci jemne povedané do horúcich pekiel, tentoraz naňho nenechali dopustiť. Ako slušne vychovaný človek sa im za podporu poďakoval a potešilo ho aj to, že to s ním fanúšikovia vydržali. "Pred niekoľkými týždňami sme sa z USA vracali domov mokrí od sĺz, tentoraz od šampanského. Ešte raz vám všetkým ďakujeme". Zhruba po trištvrťhodinke sa hokejisti presunuli z námestia do svojho tradičného útočiska v hoteli Bratislava, kam ich sprevádzali po celej ceste klaksóny áut a nadšené povzbudzovanie okoloidúcich. "Zlatá medaila stojí jednozančne za to, celé Slovensko je šťastné z nás a a my sme veľmi šťastní z toho, akí sú oni z nás šťastní," rozplývala sa naša brankárska dvojka, košický rodák Rasťo Staňa a pokračoval: "Sorry, trochu som prišiel o hlas, lebo v lietadle sme celú cestu spievali. Bol tu super kolektív, no niečo nepredtsaviteľné. Len sa pozrite na tú medailu, jak sa krásne blýska. Špeciálne pozdravujem všetkých čitateľov Korzára a sľubujem im, že cez týždeň prídem do Košíc, na Hlavnej urobíme nejakú akciu a ukážem im tú medailu. My sme fanúšikov veľmi chceli potešiť a som nesmierne šťastný a hrdý, že nám to vyšlo," dodal dojatý 22-ročný exkošický brankár Rasťo Staňa.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
