tretiny zavelil gólom na 1:2 do útoku a Slováci nepríjemne sa vyvíjajúce stretnutie zvrátili. Vo finále vsietil úvodný gól našej družiny. Rusi však z 3:1 vyrovnali na 3:3 a celé Slovenskosi v tých nervydrásajúcich chvíľach v duchu prespevovalo "nech Bože dá, nech Bože dá ten víťazný gól". A ten naozaj prišiel necelé dve minúty pred koncom. Dal ho - kto iný - Peter Bondra. Ostrostrelec Wahsingtonu Capitals sa zásluhou tohto parádneho kúsku stal novým národným hrdinom. A nelen pre jeho víťazný finálový gól, srdcia fanúšikov si získal už dávno predtým, veď počas celého šampionátu predvádzal, prečo patrí k najlepším v NHL, dal spolu sedem gólov a úplne zaslúžene sa dostal do All Stars turnaja. Po príchode sme ho počas osláv na bratislavskom námestí SNP vyspovedali.

Určite ste mali informácie, že Slovensko je na nohách a po príchode na vás čakajú veľkolepé oslavy. Aký to bol pocit vidieť tisíce fanúšikov na ulici?

"Je to krásne. Ešte stále si poriadne neuvedomujem, čo sme dosiahli. Je to historický úspech. Ešte vždy si pripadám ako v sne a čakám, kedy sa zobudím. Dali sme do hry srdce, bojovnosť, skrátka všetko, čo máme a vrátili sme sa s úspechom. Chcem sa poďakovať všetkým fanúšikom, ktorí nám verili. My sme verili tiež a to bolo dôležité. Ak totiž človek niečomu naozaj verí, úspech príde."

Pred šampionátom ste sa vyjadrili, že bez medaily by ste sa domov vracať nechceli. Najskôr to bola viac túžba. Kedy ste začali cítiť, že sa mení na realitu?

"Náš výkon rástol zo zápasu na zápas. Hrali sme ako mužstvo a ukázala sa naša sila. Tím bol zložený z rôznych lídrov, ktorí ťahali v správny čas, takže sme hrdinovia všetci, nielen jeden. Kazdý z hráčov bol v každom zápase dôležitý. Pomáhali sme si najvzájom a opakujem - verili sme si."

Základná skupina bola skôr na rozohratie, ale zrejme aj tam šlo o veľa. Bolo napríklad dosť dôležité, že sme v nej po veľkom boji dokázali zdolať Ukrajinu 5:4. Ak by sme totiž trebárs len remizovali, mohlo by to naštrbiť víťazného ducha tímu a pohodu a ktovie ako sa mohol z našej strany šampionát vyvíjať. Čo vy na to?

"Určite bolo dobré, že sme vyhrali zápasy, ktoré sme mali. Proti silným sme si potom viac verili a podarilo sa nám povyhrávať v nadstavbovej skupine proti Švédom i Rusom a to nám dodalo ešte viac sebavedomia do ďalších duelov. V play off sa to všetko z našej strany začalo zápasom proti Kanade,v ktorom sme dali gól na 1:2 do šatnea v tretej tretine sme si už potom dôverovali. V ďalšom priebehu sme v ňom jednoznačne dominovali a víťazstvo sme si zaslúžili."

Keď pomínate štvrťfinálový duel proti Kanade, ten gól na 1:2 sekundu pred koncom druhej tretiny ste po krásnom obídení celého útočného pásma strelili práve vy. Zdalo s však, že už pred klaksónom vystreliť nestihnete. Vnímali ste vtedy časomieru?

"Veľmi nie. Vedel som len, že je to posledné striedanie v druhej tretine. Bolo dobré, že so Žigom Pálffym sme si vymenili puk a Jožo Stümpel išiel pred bránku, kde zakryl gólmanovi výhľad, preto vošiel puk do bránky. Sám by som to v živote nedokázal, bola to spolupráca celého útoku. Preto sme vyhrali aj titul, lebo sme hrali ako tím."

Od začiatku turnaja ste pálili na súperovych brankárov jednu strelu za druhou, ale spočiatku vám to príliš nepadalo. Presná koncovka však prišla v pravý čas, v najdôležitejších zápasoch, kde ste naozaj potvrdili povesť ostrostrelca.

"Je jedno, kto dá góly, hokej je kolektívna práca počnúc brankárom a končiac posledným útočníkom. Snažili sme sa hrať ako celok a pomáhať aj obrancom. Keď každý plní svoje povinnosti, hrá sa všetkým super."

Takže ste po bojoch v základnej skupine necítili nervozitu z toho, že vám to tam nie a nie padnúť?

"Nie, nebolo prečo znervóznieť. Ak má človek šance, ak sa vyhráva, ak si hráč verí a dá dotoho všetko, tak góly musia prísť v pravý čas. A nemusia byť len z mojej hokejky, rovnako sa radujem aj s presných zásahov každého iného spoluhráča."

Lahôdkou pre dušu slovenského hokejového fanúšika bol váš víťazný finálový gól, ktorým ste minútu a štyridsať sekúnd pred koncom zápasu rozhodli o našom triumfe 4:3 a tým aj o zisku titulu majstra sveta. Cítili ste, že je čas vziať zodpovednosť do svojich rúk?

"Žigo Pálffy mi puk veľmi dobre posunul a odtiahol k sebe aj hráča, čím som získal dostatok času na strelu. Pozrel som sa na brankára a videl som, že je na druhej strane. Zvolil som preto rýchlu strelu. Mal som šťastie, ale to sa k nám prikonilo preto, že sme oň bojovali až do konca."

Najlepšieho nováčika na MS síce nevyhlasovali, ale podľa nás ste ním pri vašom debute na šampionáte boli v 34 rokoch práve vy? Čo na to vravíte?

(úsmev) "Neviem, ale je pravda, že hokej na európskom klzisku je trošku iný ako na zámorskom užšom. "

Pôsobíte roky v NHL. Čo myslíte, dá sa radosť zo zisku zlatej medaily z MS porovnať trebárs so ziskom Stanley Cupu?

"Keď vyhrá mužstvo Stanley Cup, oslavuje jedno mesto, ale keď sa vyhrajú majstrovstvá sveta, oslavuje celý národ od východu až pozápas. Všetci sa s nami tešia, my sa tešíme s nimi."

Aj keďste rodák z Ukrajiny, hokejovo ste vyrastali na východe Slovenska. Odkaz fanúšikom do Popradu i Košíc, kde ste prežili tiež krásne obdobie?

"Pozdravujem ich všetkých a ďakujem im, že nám verili."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.